|
Aj keď vyštudovala odbor tlmočník – prekladateľ, doplnky boli vždy jej hobby. Profesionálne sa im venuje už viac ako 10 rokov. Prvú várku šperkov sama aj vyrábala, dnes robí už len návrhy a prototypy, zvyšok pre ňu vyrábajú iní. Na kvalitu však starostlivo dohliada.
Foto - Monde d´Alexandra
Volí prírodné materiály
„Robím šperky z prírodných materiálov, s ktorými som sama stotožnená. Preto najviac používam perlu, kamene, mušľu a polodrahokamy, pričom poslednú kolekciu sme skombinovali aj s drevom. Väčšinu mojich klientov tvoria ženy, ktoré sa pohybujú v biznise. A presvedčiť ženu zo sféry biznisu, aby si dala na seba drevo, niekedy nie je ľahké. Ale som prekvapená, že sa to predáva. Samozrejme, šlo o limitovanú kolekciu v menších množstvách, atypickú, pretože sú to materiály, ktoré sa bežne nekombinujú (drevo, kameň, krištáľ). No podľa mňa to vyzerá super,“ hovorí Alexandra Madrova.
Priznáva, že často urobí kolekciu šperkov či doplnkov bez ohľadu na to, či sa bude dobre predávať alebo nie. Jednoducho sa jej to páči a chce ju mať vo svojom portfóliu.
„Nedržím sa trendov. Nestotožňujem sa s tým, že treba nosiť to, čo je módne. Tak, ako pri oblečení, aj pri doplnkoch by si ľudia mali vyberať kvalitu a to, v čom sú spokojní, čo im pasuje,“ dodáva.
Foto - Monde d´Alexandra
Ženám v biznise radí perlu
Keď si od nej ženy nechajú poradiť, jednoznačne im odporúča perlu. „Perla ma fascinuje. S prvým perlovým prsteňom som sa stretla ako dieťa u mamy. Veľká perla a okolo modré krištále. U nás sa traduje, že keď vám perlu daruje muž, prinesie to smolu. Možno preto sa ženy perlám vyhýbajú. Ale keď si ich kúpia samy alebo im ich daruje žena, tak to neplatí. Okrem toho sa nám zdá, že perly sú pre staršie ženy. To tiež nie je pravda. Používam perly do šperkov pre všetky vekové kategórie a hlavne ich kombinujem s rôznymi materiálmi, výsledkom čoho sú modely, ktoré pasujú komukoľvek. No a potom sa často stretávam s názorom, že perly sú na večer. Ja ich nosím denne, v rôznych formách, na náušniciach, náhrdelníkoch aj náramkoch a nemyslím si, že by to bolo nevhodné. Toto sú mýty, proti ktorým sa snažím bojovať. Vyrábam aj masívne náhrdelníky z perál, ktoré nosia ženy k jednoduchým šatám a vyzerajú v nich úžasne,“ hovorí Alexandra Madrova.
Foto - Monde d´Alexandra
Riečne sú rovnako krásne ako morské
Zdôrazňuje, že pri výrobe šperkov uprednostňuje riečne perly, nie morské. „Veľa žien, keď už sa rozhodne pre perly, chcú morské. Ale na čo? Morská perla je nerastná surovina a naozaj nie je nevyhnutná. Keď chcem mať pekný šperk, chcem ho aj nosiť. Stretla som sa so zákazníčkou, ktorá má šperky len od najdrahšieho dizajnéra morských perál a má ich v trezore. Aký to má zmysel? Chápem investície do diamantov i keď ja uprednostňujem „čačky“, ktoré sa denne používajú.“
Návrhárka exkluzívnej značky šperkov a doplnkov Monde d‘ Alexandra hovorí, že riečne perly sú rovnako krásne a prírodné ako tie morské. Dôležité však je, aby sa ženy vôbec odvážili nosiť perly. Podľa jej slov sa budú cítiť krajšie.
„Perla je typická v kráľovských rodinách. Stačia jemné perlové napichovačky do ucha a žena vyzerá úplne inak. U nás ženy inklinujú skôr ku krištáľom a štrasu, hlavne nech sa to ligoce. V tomto je obrovský rozdiel, keď idete do Anglicka alebo do krajín, ktoré majú inú históriu a sú tam kráľovské či šľachtické rody. Tie ženy vedia nosiť perly, pričom všeobecne majú horší vkus ako naše ženy aj vyzerajú oveľa horšie. To je mi potom ľúto,“ dodáva Alexandra Madrova. Preto ju vždy poteší, keď jej zákazníčka pošle fotku z biznis mítingu, na ktorej má veľké perly na jednoduchých šatách.
„Najviac sa pohybujem vo svete biznisu a ten je trochu špecifický. Mimo biznisovej módy sa mi to zdá výrazne lepšie ako kedysi. Vzniklo u nás veľa nových značiek, alternatívnych, ktoré vyrábajú šperky z rôznych materiálov – kovu, keramiky, skla, dreva, ktoré sú veľmi zaujímavé a nositeľné. Aj keď sama pár takýchto zaujímavých kúskov mám, zdá sa mi, že väčšinu klientov týchto produktov tvoria mladí ľudia,“ konštatuje.
Foto - Monde d´Alexandra
Dnes sa kombinuje všetko so všetkým
Platia vôbec nejaké striktné pravidlá pri nosení šperkov, ktorých by sme sa mali držať? Podľa Alexandry už ani veľmi nie. „Je pravda, že u nás stále panuje taký úzus, že musím mať náušnice a náhrdelník z rovnakej sady, že sa nekombinuje zlato so striebrom a podobne. To však už dávno neplatí, dnes sa kombinuje všetko so všetkým. Hoci menej je viac, to je jasné. Ja mám teraz náušnice a náramky, no náhrdelník by už bol asi navyše. Ale to najmä preto, lebo neviem nosiť malé náušnice. A je mi ľúto, že ženy, ktoré majú krátke vlasy, sa neodvážia na veľké výraznejšie náušnice, ktoré by sa im hodili viac. Mám však zákazníčky, ktoré na seba navešajú aj viac vecí naraz a vyzerá to veľmi dobre. Vždy závisí aj od toho, ako sa v tom žena cíti a ako to vie odprezentovať.“
S vekom však určite odporúča ženám nosiť radšej menej, ale kvalitnejších kúskov.
Doplnky na mieru
V Monde d‘ Alexandra dokážu zákazníčkam prispôsobiť šperky aj na mieru. „Mám medzi zákazníčkami aj dámy, ktoré majú veľký krk, menší krk alebo sú nižšie a tým robíme náhrdelníky na mieru. Alebo aj náušnice. Prípadne, keď niekto príde, že má na nejaký materiál alergiu, tak mu to vieme vyrobiť inak. Alebo príde zákazníčka s tým, že sa jej páči konkrétny náramok, ale už má veľa vecí s mesačným kameňom, ktorý ja milujem. No tak nie je problém vyrobiť jej to s iným kameňom. To sú všetko veci, ktoré potom robíme u nás v kusovkách podľa požiadaviek zákazníčok,“ vysvetľuje.
Alexandra Madrova dobrovoľníci v Malkia Parku. Foto - archív AM
Hodvábne šatky s myšlienkou
Teraz chce Alexandra priniesť na trh hodvábne šatky, ktoré by boli krásne, príjemné pri nosení a zároveň by mali v sebe myšlienku.
„Milujem zvieratá a preto chcem venovať kolekciu šatiek 3 ohrozeným druhom zvierat. Chvíľu mi trvalo, kým som sa rozhodla, no nakoniec zvíťazili čísla a šok. Prvým bude papagáj Ara, ktorý je zaradený do skupiny najviac ohrozených zvierat – vo voľnej prírode sa ich vyskytuje asi 75 kusov. Je to úžasné stvorenie, s ktorým som mala možnosť v posledných mesiacoch tráviť krátke chvíle. Na ďalšej šatke bude tiger, ktorých je vo voľnej prírode asi dvesto. Tretím bude polárny medveď – nie je v kategórii najviac ohrozený, ale len „zraniteľný“, čo znamená, že ich žije vo voľnej prírode pár stovák – ale je to moja srdcová záležitosť. No a ešte tam bude Noemova archa, ako memento. Lebo keď ľudia v dnešnej dobe nepochopia, že keď vyhynú zvieratá (v posledných 20 rokoch hynú stovky druhov ročne), logicky vyhynie aj ľudstvo, tak neviem... So zvieratami robím už veľa rokov, preto sa snažím na to upozorniť. Navyše, robím s prírodnými materiálmi, tak mi to do seba tak nejako logicky zapadá. Ľudia o týchto mojich posolstvách asi veľmi vedieť nebudú, kúpia si krásnu šatku a nebudú riešiť, prečo je tam medveď alebo tiger, no pre mňa je dôležité vložiť do práce aj túto myšlienku a byť s tým ok. A budem dúfať, že to niekoho zaujme, nakoľko dáme k šatkám aj informácie, ktoré by ľudí mohli zaujať, no ale keď nie, tak nie. Každý si v tom nájde to svoje. Ale ja to nemôžem robiť len tak. Aj keď som obchodník, bez myšlienky to pre mňa nemá cenu,“ konštatuje Alexandra Madrová.
Alexandra Madrova pomáhala zachraňovať tulene v Írsku. Foto - archív AM
V perlových náušniciach umýva bazén tuleňom
Alexandra od pätnástich rokov figuruje v rôznych organizáciách a pravidelne pracuje ako dobrovoľníčka so zvieratami. Veľmi sa jej na túto tému baviť nechce. Priznám sa jej, že si ju neviem celkom dobre predstaviť, keďže pred sebou vidím manažérku v sukni, jemnom svetri a s perlovými náušnicami v uchu, ako kdesi kydá hnoj. Ona však len mávne rukou, vraj áno, aj také sa stalo, že do záchrannej stanice prišla v perlách.
„Zvieratá ma fascinujú a snažím sa im pomôcť, ako sa len dá. Bola som zachraňovať kožatky veľké na Kostarike, ktorým hrozí úplne vyhynutie, je to jeden z pár „dinosaurov“ na zemi a od 90. rokov minulého storočia vyhynuli takmer na nulu. Pomáhate robiť výskum s morskými biológmi, ktorí zisťujú, prečo vlastne hynú takou rýchlosťou. Fyzicky to bol veľmi náročný výjazd,“ zanietene vysvetľuje.
„Pred dvoma týždňami som bola zachraňovať tulene v Írsku. Ľudia tomu veľmi nerozumejú. Pretože nielenže za to nedostanete ani cent, ale ešte si aj musíte zaplatiť, aby ste tam mohli pracovať. Fyzicky je to relatívne náročné, pracujete od rána do večera, pri kožatkách sa pracovalo napríklad po nociach. Robíte, čo vám dajú, čistíte klietky, bazény, kŕmite zvieratá, skrátka všetko. Írsko bolo o to zaujímavejšie, že je to karanténna stanica tuleních mláďat, čiže treba dodržiavať množstvo zásad. Väčšinu času prší, práca sa robí iba vonku. V Írsku som sa starala o mláďatká tuleňov a okrem zavedenia vyživovacej sondy do žalúdka, som robila všetko.“
S tulenmi v Írsku. Foto - archív AM
Dodáva, že v zahraničí má na rozdiel od nás dobrovoľníctvo veľkú tradíciu. Zažila takto pracovať pri zvieratách tímy z Googla aj Microsoftu. „Na záchrannej stanici sú lekári, morskí biológovia aj vedci. Je tam 18 ľudí na full time a pracujú tri - štyri mesiace zadarmo. A potom sa ľudia vymenia. Keď ste lekár alebo právnik aj u nás spočiatku pracujete za veľmi nízku mzdu. Tam vám nedajú žiadnu mzdu, ale dajú vám ubytovanie a jedlo a možnosť strašne veľa sa naučiť. Tí ľudia to majú v sebe, vyštudujú a keďže niekde musia získať prax, tak prečo nie ako dobrovoľník pri zvieratách? Navyše, napríklad tam bola Španielka, ktorá mi hovorí – ale ja to mám aj ako kurz angličtiny. A má ho takto zadarmo.“
Alexandra Madrova so synom v Malkia Parku. Foto - archív AM
Pre zvieratá robí aj u nás
Alexandra dobrovoľníči pri zvieratách aj na Slovensku. Ako jej čas dovolí, chodí pomáhať do Malkia parku v Orechovej Potôni, čo je záchranná stanica divokých šeliem. „Ako dobrovoľník robíte, čo treba – striedam zamestnancov, keď sa idú naobedovať, púšťam ľudí do „krajinky“ medzi zvieratá, informujem ich, čistím okná, je mi to jedno. Robím čokoľvek, čo pomôže. Okrem toho minulý rok som pre Malkia park navrhla dva náramky, ktoré boli tematicky prepojené so zvieratami. Jeden bol z tigrieho oka a druhý z jaspisu, čo je krásny zelený kameň vo farbe prírody. Z každého som im darovala po 50 kusov a oni si ich predávali.“
Na Kostarike s kožatkou. Foto -a rchív AM
Stále sa stretáva s tým, že ľudia to nechápu. „Vždy za tým niečo hľadajú. Vraj prečo by niekto nalieval toľko peňazí do záchrany divokých šeliem? Ale z môjho pohľadu to divné nie je. Keď má niekto dosť peňazí a má zvieratá rád, prečo by to nerobil? No u nás sa ľuďom zdá byť veľa aj vstupné 4 eurá. Vidia za tým zoo, nie hlavnú myšlienku – teda, že to nie je žiadna zoo, ale záchranná stanica,“ zdôrazňuje. „Je to úžasné miesto, ktoré okrem mačkovitých šeliem prijalo a stará sa o množstvo iných druhov zvierat a poskytli im výborné podmienky. Veľká časť zvierat pochádza z cirkusov (zebra, medvede, levy, ťava,...), mnohé sú zo súkromných rúk (papagáje, leguány, opice, klokany, somáre atď), zo zoo. Snažia sa robiť osvetu a zvieratá u nich majú naozaj veľmi dobré podmienky. Široko ďaleko nie je tak pekný park s takým zanietením a myšlienkou ako Malkia Park. Žiaľ, ľudia riešia neďaleký hluk, kvalitu reštaurácie a podobne. V každom prípade pomáhať budem aj naďalej,“ hovorí.
Od zvierat sa zase vraciame k šperkom. Monde D'Alexandra totiž okrem motívu zvierat na šatkách možno prinesie zvieratá aj na brošniach, taštičkách či iných doplnkoch. „Snažíme sa vymyslieť dizajnové sety, kde by bolo 3 až 5 produktov v jednom dizajne. Bude to vždy kolekcia na jeden rok s konkrétnou myšlienkou.“ Nové návrhy doplnkov už odišli do výroby, aby sa čoskoro objavili nielen u dvadsiatky predajcov po celom Slovensku, ale aj v e-shope www.mdalexandra.sk.
Alexandra Madrova. Foto - Monde d´Alexandra
