Má 26 rokov a ministerstvo zahraničných vecí obvinila z pochybných zákaziek počas nášho predsedníctva v Európskej únii. Na predražené akcie najprv upozorňovala kompetentných na ministerstve, keď neuspela, zo zamestnania odišla. Obrátila sa na neziskovú organizáciu Transparency International, ktorá sa zameriava na boj proti korupcii, aby jej pochybnosti preverila. V pondelok zistené informácie zverejnila. 

„Po odchode z ministerstva som najprv nevedela, ako sa k tomu postaviť. Bojovala som sama so sebou. No vedela som, že sa chcem k tomu postaviť čo najsprávnejšie a najlepšie. Videla som to ako svoju povinnosť,“ povedala v rozhovore pre Denník N bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková, ktorá mala na starosti kultúrnu prezentáciu nášho predsedníctva v Rade EÚ.

 

Hlávková s riaditeľom Transparency International Slovensko Gabrielom Šípošom (v strede) a hudobníkom a riaditeľom festivalu Viva Musica! Matejom Drličkaom na tlačovej konferencii.  

 

Nahlasujú ženy

Na Slovensku by podľa štatistík nahlásil korupciu len jeden z piatich ľudí. V korupčných kauzách a klientelizme sa ako nahlasovateľky najčastejšie objavujú ženy. Na podozrivé nakladanie s peniazmi väčšinou prídu pri práci ako kontrolórky alebo účtovníčky.

“Je pre Slovensko príznačné, že s dôležitou a podstatnou informáciou, ktorá pomáha odhaliť korupciu a klientelizmu, prichádzajú ženy. Súvisí to s ich pracovným zaradením, ale aj s tým, že ženy k tomu pristupujú pragmaticky a na prospech veci,“ povedal pre Ženy v meste novinár  a komentátor Marián Leško, ktorý v nadácii Zastavme korupciu analyzuje korupčné kauzy od vzniku samostatného Slovenska.

Nadácia Zastavme korupciu spolu s VIA JURIS zastupovala 6 ľudí, ktorí nahlásili korupciu. Štyri ženy a dvoch mužov, ktorí za to, že poukázali na nezrovnalosti, dostali od zamestnávateľa výpoveď a ocitli sa vo finančnej núdzi.

Nadácia pomohla pri právnom zastúpení kontrolórke Katolíckej univerzity Marte Bočekovej a v spolupráci s Via Iuris aj bývalej zamestnankyni Národného lesníckeho centra Ľubici Lapinovej. Podporila aj Dášu Michalcovú, ktorá ako zamestnankyňa Múzea Bojnice niekoľko rokov upozorňovala vedenie Slovenského národného múzea na možné nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami na Bojnickom zámku a v máji 2015 dostala výpoveď. Nadácia poskytla pomoc i košickému učiteľovi otovi Žarnayovi a Dušanovi Chrastinovi, bývalému kontrolórovi mesta Vrútky.

 

 

Ženy nie sú iniciátorkami

Ženy sa len zriedkavo objavujú ako aktérky korupčných káuz. Na stránke Nadácie Zastavme korupciu je zoznam 32 ľudí, ktorí sú podozriví z korupčného správania. Medzi nimi sú len dve ženy.

Irene Spoerry, ktorá sa objavuje v spoločnosti Soul s možným korupčným pozadím, napríklad pri predaji akcií VSŽ Košice. Druhá je exministerka práce Viera Tomanová, spájaná s klientelizmom pri dotáciách pre sociálne podniky.

Známa je ešte kauza predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Z ministerského postu musela pre ňu odstúpiť exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.

„Doteraz si každá z politických garnitúr, ktoré na Slovensku vládli, vypracovala vlastný korupčný systém. Pri tvorbe a vzniku takého korupčného systému nikdy nebola na čelnej pozícii žena, nebola organizátorkou, ani inšpirátorkou. Ženy sa tam vyskytli ako osoby, ktoré boli zahrnuté do systému a napomáhali jeho fungovaniu. Z toho hľadiska sa dá povedať, že ženy zohrávali druhoradú úlohu,“ hovorí Marián Leško.

Podľa neho to nesúvisí s tým, že žien je na vysokých pozíciách v politike málo. „Mali sme premiérku, a to je postavenie, keď si môžete korupčný systém vytvoriť. Ak nejaký prepracovaný korupčný systém nevznikol, tak to bola za čias premiérky Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Radičová nedokázala odstrániť korupciu a klientelizmus, ale neurobila nič, aby to malo systémovú podobu. A to nebude celkom náhoda,“ dodáva Leško.

 

 

Malé ryby pred súdom 

Ženy v prípadoch zneužívania moci vystupujú nielen ako nahlasovateľky, ak sa ich prípad dostane pred súd, často ich bránia advokátky. Ľubicu Lapinová zastupovala Eva Kováčechová z VIA JURIS, Dáši Michalcovej poskytla pro bono právne služby Linda Mendelová. Marte Bočekovej pomohli dosiahnuť dohodu a odškodnenie právničky advokátskej kancelárie Allen & Overy Katarína Matulníková a Nora Šajbidor,

V jednej z najväčších korupčných káuz medzi advokátmi pomohla advokátka Mária Mešencová v úlohe policajnej agentky usvedčiť Pavla Polakoviča z úplatkárstva.

„Keďže nám na Slovensku chýba kauza, v ktorej by bol odsúdený vysokopostavený politik za korupčnú kazu, veľmi sa zhoršuje povedomie, že korupcia je u nás beztrestný jav,“ hovorí advokátka Zuzana Čaputová. Preto oceňuje, že v boji so systémom v mnohých kauzách uspeli jednotlivci - whistlebloweri. „Ženské a mužské nastavenie v boji proti korupcii je rôzne, oba spôsoby sú legitímne a dobré, ale je to iná stratéga. Dlhodobý a postupný boj je ženská taktika, krátkodobý, ale o to efektívnejší boj je mužská stratégia. Keď ide o dlhodobé spracovanie dát a analýz, do toho idú ženy,“ hovorí Čaputová, ktorá so štátnou mocou po 14 rokoch vybojovala ako advokátka kauzu Pezinská skládka.  

 

 

Politická korupcia je na Slovensku dlhodobo vážny problém. Svetové ekonomické fórum v Davose tento rok označil Slovensko vo svojom rebríčku za druhú najskorumpovanejšiu krajinu vyspelého sveta, spomedzi členov OECD bola situácia horšia už len v Mexiku. Web Business Insider to spojil hlavne s kauzou Gorila z roku 2011, ktorá ukázala, že politici, lídri biznisu a iní predstavitelia bežne berú úplatky výmenou za kontrakty so súkromnými firmami.

Zuzana Čaputová hovorí, že úspešnosť v podaných korupčných kauzách je na Slovensku 98 percent, čo znamená, že čo sa obžaluje, to sa odsúdi. „Problém je, že za 27 rokov sa nedočítame o odsúdení vysokopostaveného verejného činiteľa, to znamená, že nám sa darí potierať malé ryby a nie vysokú korupciu, teda korupciu verejných činiteľov a ľudí v pozadí,“ dodáva Čaputová.

 

 

 

Prečítajte si aj Korupciu zažívame bežne, ale nevnímame ju tak