|
Museli by sme na Slovensku vypnúť zmysly, byť v informačnom vákuu alebo načisto flegmatickí, keby sme chceli zostať nedotknutí správami o súčasných zdravotníckych kauzách. Nákupy predražených prístrojov, krádeže liekov, úplatkárstvo, rodinkárstvo, nedostatok kvalifikovaných sestier, zlé pracovné podmienky, podhodnotenie, zastarané vybavenie nemocničných izieb, nefunkčné kúrenie, prípady pochybenia lekárov a pod.
Média nám masírujú zmysly všetkým tým temným, smutným, zlým a chorým. Na jednej strane super, že o problémoch vieme, že sa na ne upozorňuje. Mlčaním sa zväčša veľa nevyrieši, ak vôbec niečo. Informovať treba pravdivo a teraz tesne pred voľbami sa vo veľkom vyťahujú červené esá aj čierny Petrovia a dúfam, že aj červené karty.
Na strane druhej - aký obraz v nás takéto informácie vyvolávajú? Ako máme v prípade úrazu, či ochorenia veriť, že nám takýto nedôveryhodný zdravotnícky systém pomôže a nie nás ešte viac poškodí?
Môjmu zapuchnutému modrajúcemu palcu pravej ruky, čo som si silno privrela do dverí auta a nespala pre silné bolesti celú noc, práve pomohli. Zistili, že kosť je v poriadku a šikovný chirurg aj napriek môjmu strachu a prvotnému odmietaniu zobral ihlu, prepichol necht a vytlačením hematómu ma veľkej časti ťažkostí zbavil. Ďakujem.
Všetko je o človeku. O konkrétnych ľuďoch pôsobiacich na konkrétnych miestach. A to nemám na mysli žiadne jedno konkrétne meno ani vizáž. Všeobecne. O ich osobnej poctivosti, čestnosti, odbornosti, ľudskosti, spravodlivosti, zodpovednosti, sebareflexii alebo ich skazenosti, chamtivosti, chorej túžbe po moci a hmote.
O človeku - politikovi, ktorého si vybrala väčšina a ktorý sľúbil: „Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov“, všetkých občanov, nielen vyvolených. O človeku – lekárovi, ktorý prisahal „zasvätiť svoj život k úžitku chorých“ a tvrdiaceho „zriekam sa konania, ktoré by mohlo viesť k poškodeniu práv pacientov“ a tiež že „ak sa svoj sľub poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania“
V každej profesii nájdeme lotrov aj správnych ľudí na správnom mieste. Verím, že momentálna diagnóza nášho zdravotníctva, teda tej chorej časti, nie je definitívna a je liečiteľná. Verím, že všetky tie odpady nášho zdravotného systému nahromadené v kanalizačnej nádobe, dosahujúce kritickú hodnotu maxima, obťažujúce všetkých okoloidúcich, budú napojené správnym potrubím na vysoko kvalitnú čističku.
Každý má právo na ochranu zdravia. Garantuje naša ústava. Aktuálne informácie o zdravotnom systéme v nás vzbudzujú skôr pochybnosti, než dôveru, že si toto právo môžeme aj úspešne nárokovať. Preto, ak sme nespokojní s daným stavom, mali by sme niečo urobiť. Minimálne sa pokúsiť podporiť zmenu.
Aby nás média po voľbách mohli informovať o mnohých víťazstvách nad chorobami, o vyliečení chorých, o úspešných transplantáciách, záchrane predčasne narodených, efektívnej pomoci trpiacim, efektívnych rekonštrukciách nemocníc, ekonomicky nakúpených plne funkčných prístrojoch, liekoch bez nepoznaných vedľajších účinkov...
Aby sa na nás prostredníctvom obrazovky, monitora a tlače usmievali s radosťou pracujúce zdravotné sestry a lekári, kvalitné nemocničné priestory a hlavne vďační a spokojní pacienti.
Prečítajte si aj Tvoj život nie je môj život
