Dobré je, ak sú veci morálky obecne akceptované, ak sa podľa toho správame, ak spoločnosť dokáže dať výrazne pocítiť tým, ktorí sa „nemorálne“ správajú, že sa budú cítiť zle, že budú spomedzi slušných ľudí vylúčení a ak to preženú, potrestaní. Takémuto stavu spoločnosti však obvykle predchádza dlhý nerušený evolučný vývoj s absenciou vojen, teroru, diktatúry, kriminálnej vlády, občianskej vojny... Takýto stav spoločnosti poskytuje ľuďom právnu istotu, vybudovanú na fundamente mravných zásad.

Pred bránami Osvienčimu a za bránami Osvienčimu skončili teórie, úvahy, právo. Komínmi vyletelo všetko. Ostali len legalizované pravidlá smrti s výnimkami života.

V nacistických vyhladzovacích táboroch zahynula tretina svetového židovstva – šesť miliónov ľudí a najmenej dvakrát toľko „podradných“ alebo „nežiaducich“ (Rómov, Slovanov, politických odporcov). Mnoho ľudí zahynulo lekárskymi pokusmi, vyhladovaním v getách, masakrami. Niektoré štáty vraždám napomáhali (Poľsko, Ukrajina, Chorvátsko, pobaltské štáty, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko), iné sa aktívne proti deportáciám postavili (Dánsko, Holandsko, Bulharsko).

Každý rok koncom januára, dostali niektorí Slováci od štátu Izrael cenu za to, že robili nadprácu - pomáhali. Postavili sa proti fašistickému režimu, ktorý posielal ľudí do plynu len pre jediný dôvod – židovskú krv. Čelili smrti, pretože vzali ochrannú ruku nad židovskými priateľmi, známymi, ale často aj neznámymi. O to väčšia bola ich odvaha, lebo sa postavili proti “vlastným” spoluobčanom a proti “vlastným” zákonom. 

Pokúsiť sa popísať neopísateľné sa pokúsili mnohí, ktorým sa podarilo prežiť. Mnohí sa pokúšali pochopiť, napísali o tom a spáchali samovraždu. Mnohí sa traumy dodnes nezbavili. Mnohí nezabudli na hrdinské akcie kňazov, prostých ľudí a nezabudli ani na tých, ktorí navrátencom z lágra povedali v ukradnutých domoch v ukradnutom majetku: „Vrátilo sa vás viac, než odišlo“.

Každý človek môže umrieť dvakrát. Druhý raz umrie, keď ho opustia alebo je vyhnaný zo sŕdc ľudí, z pamäti, keď sa naňho zabudne alebo keď sa jeho utrpenie dehonestuje. Smrť v utrpení nasledovaná smrťou, ponížením a popretím v pamäti je nebezpečná pre tých, ktorí ostali. Nepoučia sa. A keď nič iného, nenaučia sa rozpoznávať signály a znaky zla. 

Myšlienka je semeno činu. Slovami vyjadrujeme myšlienky. A úder, spôsobený slovom, zasiahne hlbšie ako úder mečom. Na Slovensku sa dnes viac ako inokedy začína v mene demokracie a "slobody slova" spochybňovať holokaust. V parlamente sa dokonca ozývajú hlasy, ktoré žiadajú otvoriť diskusiu o tom, či vôbec a koľko Židov skutočne vyvraždili v lágroch.

 Dostávam pomerne často otázku, či spochybňovanie najväčšej genocídy v dejinách má byť trestné. Tu je moja odpoveď: Netrestanie tých, ktorí svojím popieraním Osvienčimu zabijú druhýkrát, pripravuje pôdu zlým činom. Je to navádzanie na nemorálne správanie. Nemorálne správanie je nákazlivá choroba a úmyselné šírenie nákazlivej choroby je aj na Slovensku trestné. 


 

Prečítajte si aj Nočný pád neznámej