Mária Virčíková, strategička pre technologické inovácie:

„Pani Nicholsonovej držím palce a prajem veľa síl. V prvom rade je mi trápne za pána Danka, pokiaľ je pravda to, že sa jej vyhrážal odvolaním. Ďalej je mi trápne za komentáre na jej osobu na sociálnych sieťach. Neznášam arogantné škatuľkovanie, čo by ženy mali robiť, kde by mali byť a ako by sa mali správať.“

Adriána Kemková, PR a marketingová špecialistka, komunikačné poradenstvo pre neziskový sektor:

„Je smutné, že v roku 2016 riešime, či žena vôbec dokáže vykonávať verejnú funkciu a zladiť ju s rodinou. Na to, aby si svoju pozíciu obhájila, musí nastúpiť do práce 6 dní po sekcii. V NR SR sedia muži, ktorí namiesto vytvárania legislatívy, ktorá ženy podporí, čakajú ako supy na chvíľu, kedy budú môcť svoju kolegyňu potopiť a dokázať jej, že kvôli materstvu je menej schopná ako oni. Pán Danko týmto dokázal, že naozaj vie klesnúť veľmi hlboko. Vopred zastrašovať a vyhrážať sa žene pred pôrodom a potom si ju "podať" je ani neviem, či detinské, alebo viac chrapúnske. Páni, ako by ste sa pozerali na kolegov svojich manželiek, ak by ich takto na pracovisku šikanovali? Je ale ešte smutnejšie, že mnoho žien sa na celú vec pozerajú ako na sebaprezentáciu Nicholsonovej. Vôbec nepochopili, že tam dnes sedí a bojuje za každú jednu z nás, pričom odkryla ako hlboko sú v tejto spoločnosti zakorenené rodové stereotypy. Verím, že ani ona, ani žiadna iná matka nechce odísť do práce od 6-dňového bábätka. Musela to byt pre ňu ťažká voľba. 

A preto pani Nicholsononovej prajem veľa síl a skoré zotavenie, ale najmä to, aby jej nádherne chvíle, ktoré teraz prežíva neznechutilo pár mužov, ktorí chcú kauzy a rozkrádanie tejto krajiny zakryť tým, že upriamia našu pozornosť na niečo iné. Napríklad na jednu ženu v jej zraniteľnom, aj keď krásnom období.“ 

Andrea Ambrovičová Mikulajová, architektka:

„V zásade som presvedčená o tom, že 6-dňové dieťa potrebuje mať pri sebe matku 24 hodín denne. Zamestnávateľ by jej to mal jednoznačne umožniť. Sama som pár týždňov po cisárskom reze a na 6. deň som bola ešte hospitalizovaná, neviem si predstaviť, že by som bola v práci.“

Miriam Jarošová, meteorologička a klimatologička:

"To, či a ako zladí pani Nicholsonová svoje povinnosti doma a v práci je iba jej vec a vec jej rodiny. S milujúcim a chápavým partnerom po boku ide všetko lepšie. To, že je možno takých partnerov pomenej, je aj naša chyba. Snažme sa vychovávať našich synov tak, aby dokázali pomôcť v rodine čo najviac.  Nicholsonová dokazuje, ako my ženy vieme dokonale využívať čas a zladiť našu prácu a rodinu. To dokáže každá, len nie sme tak na očiach, ako pani Nicholsonová.  Nezáviďme, nečudujme sa, snažme sa našich synov vychovať tak, aby o 10-15 rokov sme sa nad tým, že sa o maličké dieťa stará aj otec, nečudovali vôbec."

Ľudmila Kasaj Poláčková, historička umenia, kurátorka:

„Zlyhala ľudská komunikácia na oboch stranách, ktorú ako občianka tohto štátu vnímam ako dôležitú súčasť práce vedúcich elít národa, spoločnosti.  Ako žena, matka samoživiteľka a vdova bez partnera to vnímam ako skomplikovanie slobody voľby matky/ženy, ktorá sa rozhodla nevyužiť čerpanie materskej dovolenky. Ako môže byť slobodnou voľbou mať či nemať deti, tak môže byť slobodnou voľbou ženy, či chce aktívne pracovať po pôrode. Dehumanizujúco  a veľmi negatívne pôsobí, že do práce bola povolaná po operácii, akou akútna sekcia je. Naša spoločnosť ešte stále funguje na pretrvávajúcich stereotypoch, ktoré sú väčšinu biele, alebo čierne, čo však vždy nie je pravdou.  Áno, žena/muž, jednoducho každá bytosť, má právo sa zotaviť po operácii, avšak často ženy, ktoré sa rozhodnú pre materskú dovolenku, možno doma „pri sporáku“ podávajú náročný celodenný výkon, ktorý je často podceňovaný, pretože nie je zaň žiadna finančná odmena, kým viesť schôdzu v parlamente ohodnotené je. Tak kto a s čím má problém, že nie je podpredsedníčka parlamentu doma ako „čakanka“, ktorá unavená čaká na večerný príchod manžela z práce, alebo, že jej silnú túžbu realizovať sa ako verejný činiteľ musí znášať jej manžel, čakajúci pred parlamentom s dieťatkom? Ja sama sa pýtam,  o čo tu vlastne ide... o pokrytectvo, hystériu, predsudky? Chceme v 21. storočí definovať, čo môže vo svojej slobode voľby ŽENA (štátnička)....? Chceme definovať, čo môže vo svojej slobode MUŽ (štátnik.)...? Ja sama by som do práce 6. deň po pôrode nešla, ale ja nie som štátnička a bojujem svoje malé bitky, kým Lucia Ďuriš Nicholsonová a Andrej Danko vedú boj  o tom, kto zmení, či nezmení spoločenskú doktrínu...?

Odvaha je, pustiť sa do boja, aj keď vopred vieš, že si porazený, a napriek tomu vytrváš v tom boji až do konca. Zriedka zvíťazíš, ale niekedy sa Ti to podarí... (Harper Lee – Nazabíjajte vtáčka)

MUDr. Eva Žákovičová, Ph.D., lekárka, špecializácia diabetológ, endokrinológ:

„Hormonálne zmeny,  ktoré nastávajú v šestonedelí majú dopad na úroveň fyzickú i psychickú, preto plný návrat do pracovného procesu v tomto období by mohol  byť tak trochu hazardom.“

Zuzana Gránska, CEO, Chief editor, Journalist, Communication Marketing Specialist:

„Cisársky rez je vážna operácia, kedy žena potrebuje, rovnako ako pri iných druhoch operácií, určitý čas na regeneráciu tela, nakoľko prežíva silné bolesti. Nástup do práce po 6 dňoch považujem reálne za zdraviu škodlivý. Nehovoriac o tom, že tak malé dieťa potrebuje matku 24 hodín denne. Zavolať ju do práce tak náhle po pôrode považujem za prejav arogantnosti voči žene, matke. Pochopenie takejto situácie chce obyčajnú ľudskosť a úctu k životu. Pán Danko dal týmto gestom iba jasne najavo, ako si váži ženy a ako mu záleží na mladých rodinách.“

Martina Králová, Head of Sales Channel Management and Business Intelligence:

„Pán Danko prejavil nulovú empatiu. Áno, podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať nástup na 6.deň,  ale v komerčnej sfére to býva pri ženách manažérkach na vzájomnej dohode, ...zbytočne prehnané a vyeskalované.“.

PhDr. Mária Lévyová, zdravotná sestra a bývala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek:

„Bez akéhokoľvek politického kontextu sa dnes objavuje fenomén matiek, ktoré sú úspešné vo svojej profesii a zo strachu straty výhodnej, výnosnej pracovnej pozície sú ochotné vzdať sa tej najkrajšej role ženy – matky . Sú ochotné nastúpiť do práce takmer rovno z pôrodnice, prenechať starostlivosť o svoje dieťa starým rodičom, manželovi, prípadne pestúnkam. Citové puto medzi matkou a dieťaťom sa vytvára a upevňuje počas prvých dní po pôrode a v šestonedelí. Nehovoriac o fyzickom a psychickom vyčerpaní žien po pôrode a potrebnej regenerácii, relaxácií organizmu počas šestonedelia a možných komplikáciách, ktorým sú ženy vystavené. Osobne považujem nástup do práce v tomto období za hazard s vlastným zdravím a zdravím novorodenca, či ide o úspešnú manažérku, či političku. Matkina láska k dieťaťu by mala byť silnejšia ako akékoľvek iné puto a podriaďuje sa jej každá iná osobná ambícia, ctižiadosť. V úvode ide o zamestnanie na plný pracovný úväzok, čo dáva nádej a vieru, že čas, láska a dobro, ktoré dávame naším deťom sa vráti nie len nám, ale celému svetu.“

Jana Novohradská, Application Support Manager:

„Z vlastnej skúsenosti viem, že je to individuálne a žena by nemala byt nútená nastúpiť do práce okamžite po narodení dieťaťa. Najdôležitejšie je zdravie matky a dieťaťa. Pracovné príležitosti prichádzajú a odchádzajú. Pre úspech je vždy dôležité si vybrať správneho šéfa. Nie všetky bitky je nutne vyhrať, aby bol človek profesionálne úspešný.“

Prečítajte si aj Dankovo rozhodnutie nesie známky bossingu, hovorí Lujza Kuceková z personálnej agentúry