|
Dokument o slovenskom pôrodníctve Before I met you opäť ukázal ako ďaleko máme ešte k vyzretej spoločnosti. Stať sa môže, samozrejme, všeličo, reakcia na situáciu je však kľúčová. Kým v normálnej krajine by ľudia boli pobúrení a nemocnica okamžite začala audit, ktorý sa skončí zmenou pomerov, my vidíme len jediné – odmietanie reality, osočovanie autorky a mimoriadne nekonštruktívnu debatu.
Nedôstojné podmienky pri pôrodoch
Ak ste prepásli, o čom je dokument v skratke zobrazuje to, čo už možno aj tak polovica z vás zažila – nedôstojné podmienky pri pôrodoch, škodlivé a zakázané lekárske postupy, podávanie rôznych liekov, pri ktorých vám nepovedia, o čo ide, a nepríjemný personál. V dokumente je šitie bez anestézy, facky „hysterickým“ ženám, či naozaj oplzlé a hlúpe komentáre lekárov. Aj manželov, ktorí sa pred pôrodom rozprávajú so svojou ženou malou škárou cez dvere. Otvorené dvere na chodbu, kde si každý môže popozerať vašu vagínu. Je tam jednoducho všetko, o čom vieme alebo aspoň tušíme.
Čo nastalo pred premietaním filmu mi príde ako z Monty Pythonovcov. Niektorí lekári namiesto serióznej debaty sharujú na internete status autorky dokumentu, ktorá hľadala neosobné priestory pre svoje tri respondentky. Vraj manipulácia. Pre nás, čo sme dokument videli, ak by sedeli tieto ženy aj v pozlátenom kresle v Hoteli Carlton, je to šuma fuk. Výpovede týchto matiek, sediacich v indiferentných chladných priestoroch, tvorili tak tretinu dokumentu. Všetko ostatné boli reálne zábery z nemocnice.
Reakcia matiek
Okrem reakcie lekárov však prišlo aj niečo, čo ma prekvapilo. Matky, ktoré zažili „v pohode pôrod“ odmietajú, že niečo podobné by sa dialo. Ženy, komentujúce, že dnešné matky sa nevedia spratať do kože, sú rozmaznané a nič nevydržia. Vždy si spomeniem ako sufražetkám v Austrálii napísali list ženy, ktoré nechceli volebné právo. Pretože, žena má úlohu v domácnosti. Pretože je iná ako muž a stratí svoju dôležitú unikátnu pozíciu v spoločnosti. Dnes sa na tom smejeme. A pritom by si človek, tak ako dnes, myslel, že nám ide o spoločnú vec. Vtedy aj dnes.
Viaceré ženy bez naštudovania komentovali, že „skákanie po bruchu“, metóda tlačenia na brucho, im predsa pomohla, a tak to má byť. V skutočnosti je táto metóda na Slovensku síce rozšírená, no rozhodne oficiálne zakázaná. Je tomu tak z niekoľkých dôvodov – pôrod to síce môže zdanlivo urýchliť, no rodičke skôr ublížiť. Zvyšuje to počet natrhnutí aj nástrihov, ktorých máme, mimochodom, na Slovensku alarmujúco veľa. Lekár vám tak takouto technikou môže skôr ublížiť. A to sme sa ešte zatiaľ nestihli baviť o ďalších závažných faktoch.
Samozrejme, nie je úlohou každej ženy vyštudovať medicínu pred tým, ako ide rodiť. Každá by mala dostať všetky podstatné informácie od svojho lekára. A občan by sa mal vedieť spoľahnúť na to, že ak je raz tlačenie na brucho zakázané, v demokratickom štáte niekto dohliadne na to, aby sa nepoužívalo. Ťažko sa totiž v strede pôrodu začne žena hádať s lekárom o vyhláškach ministerstva. Ženy by mali mať garanciu, že namiesto vyvolávačiek, nástrihov a cisárskych rezov, budú mať v nemocnici moderné postupy, ktoré im pomôžu porodiť dieťa čo najprirodzenejšie a najpríjemnejšie.
Porodila na záchode
Nový čas tento víkend zverejnil ďalší hrozivý prípad z pôrodnice. Ide o ženu, ktorá porodila v nemocnici na záchode. Bol to jej piaty pôrod, sestričke hovorila, že už bude rodiť. Poslala ju aj tak na záchod a keď potom v kúpeľni kričala, nikto ju podľa jej slov nepočul. Prišli, až keď už dieťa žena sama na záchode porodila. Mamička tvrdí, že primár za ňou namiesto ospravedlnenia poslal psychiatra.
Reakcia nemocnice? Tvrdia, že žena bola na záchode desať minút a hneď pri prvom zakričaní za ňou pribehli. Predstavujem si, ako žena rodí, sama na záchode, a popritom je 10 minút tichúčko. Hneď ako fantasticky odrodí na kachličky, zakričí nadšene na sestričku a ona okamžite pribehne. Znie to naozaj ako pravdepodobný scenár. Človek hneď nevie, kto z týchto dvoch strán hovorí pravdu.
Priznám sa vám, nie som nadšená ani z toho, ako táto debata vyzerá medzi novinármi. Ešte stále prevláda, najmä medzi mužmi, názor, že ženy preháňajú, zveličujú a nemajú racionálny úsudok pri pôrode. Odôvodňujú to hormónmi a emóciami. Lepšie na tom nie sú ani tí, ktorí už majú deti a pri pôrode svojej ženy boli. Videli ju zotaviť sa a fungujú spolu normálne ďalej. Pre nich je to dôkaz toho, že všetko je v poriadku. Človek sa však niekedy zotaví, aj keď ho zrazí auto, no aj tak to nikomu neželáme.
Je na čase počúvať ženy a zaoberať sa tým, na čo poukazujú. Už včera bolo neskoro. Ak sa ukáže, že naozaj zveličujú a preháňajú, fantastické. Môžeme sa potom upokojiť. Ak zistíme, že išlo o individuálne zlyhanie, tiež dobre. Ja sa len obávam, že „zmanipulovaný“ dokument je to najmä preto, že zavrieť oči je vždy ľahšie ako zmeniť zlý systém.
Prečítajte si aj Aká je realita, keď zhasnú svetlá?
