Čo má kurátorka najradšej na svojej práci?

"Mňa najviac zaujíma výskum. Predmety v zbierkach postupne spoznávam a vždy tam nájdem niečo zaujímavé. V SNG som sa sústredila na výskum mimoeurópskych artefaktov. Je to malá kolekcia približne dvoch tuctov predmetov. Sú medzi nimi japonské slonovinové sošky, drevorezy a porcelánové misky, ďalej socha samuraja, perzský džbán či kaukazské koberce. Všetko sú to veci, ktoré by ste v SNG ani nečakali. Zaujímavé bolo sledovať i to, ako sa dostali do galerijnej zbierky. Niekedy išlo o nákup, inokedy o dar. Ale zistila som, že sú medzi nimi aj predmety, ktoré prepadli v prospech štátu, kvôli nezákonnej činnosti ich majiteľa."    

 

Vašou srdcovou záležitosťou je výstava k 100. výročiu úmrtia maliara Leopolda Horovitza. Vznikla na základe spolupráce SNG a Východoslovenského múzea v Košiciach(VSM). Tento umelec vás zaujal už počas štúdia na vysokej škole ...

"Tá téma si ma našla. Chystala som sa práve na štipendijný pobyt do Krakova s úplne inou témou. Na výstave v SNG som videla jeho diela zo zbierok Východoslovenskej galérie. Viaceré boli so židovskou tematikou. To ma zaujalo. V Krakove som totiž chcela popri dejinách umenia študovať hlavne judaistiku. Ukázalo sa, že tento rodák z Košíc bol veľmi málo prebádanou osobnosťou. Viac ako dvadsať rokov žil vo Varšave a tak som sa po príchode do Poľska zahryzla do výskumu. Okrem jeho kariéry ma zaujímalo aj jeho rodinné zázemie. A to prinieslo aj také ľudsky najhodnotnejšie výsledky. Podarilo sa totiž pospájať rodinu, ktorá v dôsledku holokauste stratila vzájomný kontakty a informácie." 

 

 

Horovitzov portrét cisára Františka Jozefa z viedenskej galérie Belvedere na výstave vo VSM v Košiciach. Foto - Martin Deko, SNG

 

Vy ste vlastne detektív?:)

"(smiech) Áno, to je to kúzlo nechceného. Bolo to dokonca na pokračovanie. Prvé rodinné stretnutie bolo v roku 2005. Ďalšia vetva rodiny zo strany Leopoldovej sestry sa mi ohlásila v roku 2009 po publikovaní prvého článku o tomto maliarovi a zhruba pred mesiacom sa ozvala ďalšia rodinná vetva z Austrálie, ktorá si našla informácie o našej výstave na internete. Okrem silných emócií to prinieslo aj veľké množstvo Leopoldových portrétov jeho rodičov a súrodencov, ktoré potomkovia opatrovali v Izraeli, Poľku, Švédsku, Kanade, Veľkej Británii a aj teraz už aj Austrálii. Takže dopĺňame nielen rodokmeň, ale aj umelcovo portfólio."

 

Kde a ako pátrate?

"To záleží od toho, čo hľadám. Keď hľadám paralely k judaikám, tak to sú hodiny strávené listovaním kníh a hodiny na internete. Dôležité je tiež byť v kontakte s kolegami kurátormi  a vedcami z danej oblasti. V prípade, že hľadám údaje ku konkrétnej osobe alebo udalosti sú to opäť hodiny, ale tentokrát v archívoch. Kvôli Horovitzovi, ktorý žil v Košiciach, vo Viedni, v Budapešti, v Paríži a vo Varšave som navštívila archívy a knižnice v celej strednej Európe a nielen. Našťastie som mala podporu rodičov, ktorí môj študijný zápal finančne podporovali. Inak by som toho veľa nenabádala. V tých rokoch ešte nebolo tak veľa dokumentov zdigitalizovaných a prístupných online."

 

Bol pri príprave výstavy problém nájsť jeho diela?

"Ani nie. Vďaka magisterskému výskumu som už vedela, ktoré inštitúcie a súkromníci majú relevantné kúsky. Na výstave som chcela ukázať nielen jeho tvorbu, ale aj diela jeho prvých  košických učiteľov, rovesníkov a konkurentov. Výstavnú kolekciu mapujúcu jeho život a tvorbu som mala relatívne rýchlo pripravenú, problémom boli ako inak, financie. Väčšina Horovitzovej relevantnej tvorby sa totiž nachádza v zahraničných zbierkach. A my sme chceli vystaviť len originály. No a to niečo stojí."

 

Horovitz vo VSM. Foto - Martin Deko, SNG

 

Ako vôbec prebieha takáto výpožička diel? Je problém dostať ich na Slovensko?

Nie je to problém, ak máte financie.:) Výslednú sumu výpožičky tvoria rôzne režijné náklady zahŕňajúce prípravu diela na vystavenie, prevoz diela a jeho poistenie počas prepravy a v priebehu konania výstavy. Ďalšou položkou sú poplatky za kuriéra, ktorý je prítomný pri vybaľovaní diela a manipulácii s ním v priebehu inštalovania. Kuriéri sú prevažne reštaurátori alebo kurátori z inštitúcie, ktorá dielo zapožičiava. Niektoré zahraničné inštitúcie dovoľujú prevážať svoje diela len nimi vybranými transportnými spoločnosťami. Na výstav Horovitza sme mohli našťastie v mnohých prípadoch priviesť diela našou vlastnou galerijnou klimatizovanou dodávkou. Tým sme veľa ušetrili.  Aj napriek tomu stála celá výstava aj s bilingválnym katalógom viac ako 80 000 Eur. 

 

Takže, prioritne nie je ani tak drahý obraz, jeho požičanie, ako skôr manipulácia s ním a istota, že sa v poriadku vráti do domovskej galérie?

"V princípe áno. Poplatok za samotné zapožičanie diela, niečo ako „nájomné“, majú len niektoré najprestížnejšie inštitúcie. " 

 

A čo súkromné zbierky?

"Málokedy sa stane, že by súkromný majiteľ nechcel dielo požičať alebo požadoval už spomínané „nájomné“ za dielo. Pre zberateľa je to vec prestíže, mať obraz na výstave a publikované v katalógu. Pri Horovitzovej výstave boli súkromní vlastníci z rodiny prevažne nápomocní. Sami zabezpečili  prevoz diel z Poľska na Slovensko a z Veľkej Británie do Česka, odkiaľ sme obrazy doviezli galerijným vozidlom. "

 

Expozícia v Židovskom komunitnom múzeu. Foto -  archív ŽKM

 

A ako ste sa dostali k judaikám?

"Téma ma zaujala už na vysokej škole. Študovala som dejiny umenia na Univerzite Komenského a popri tom chodila na Inštitút judaistiky. Neskôr som študovala na Katedre judaistiky v Krakove a na Inštitúte židovských štúdiu v Štokholme. Boli to dva paralelné svety a dodnes sú. Po škole som začala pracovať v Slovenskom centre židovského kultúrneho dedičstva, kde sme najprv spracovávali židovské cintoríny na Slovensku. Potom prišiel projekt, v ktorom sme mapovali judaiká, teda židovské rituálne predmety v zbierkach židovských obcí na Slovensku. S kolegyňou fotografkou som precestovala celé Slovensko a navštívili sme viac ako desať židovských komunít. A všade sme spisovali ich rituálne predmety. A vtedy som naplno takpovediac presedlala na judaiká a som veľmi rada, lebo sa tým predo mnou otvoril úplne nový svet výskumných možností a výziev. Od roku 2012 pracujem ako kurátorka judaík v Židovskom komunitnom múzeu, ktoré spravuje cennú zbierku Židovskej náboženskej obce Bratislava."

 

Čo sú to vlastne judaiká?

"V rámci dejín umenia sa termín judaiká používa prevažne pre rituálne predmety, ktoré sa používali a používajú v synagóge alebo v židovskej domácnosti. Termín sa ale používa aj v pre publikácie so židovskou témou prípadne od autorov židovského pôvodu."

 

Spomínali ste, že ste precestovali židovské komunity na Slovensku. Je rozdiel v judaikách na východe a západe? Alebo, vôbec aké sú rozdiely?

"Krásne je to vidieť práve na aktuálnej výstave v Židovskom komunitnom múzeu „Poklady židovského múzea v Prešove“. Bolo to múzeum, ktoré v Prešove vzniklo v roku 1928  a fungovalo do 2. svetovej vojny. Prešovská zbierka má prevažne rurálny, vidiecky charakter. Výstižne to ilustrujú použité materiály. Rituálne predmety boli vyrábané prevažne amatérmi a boli z lacných materiálov ako drevo, papier a plech. Vychádza to z nemajetnosti vidieckeho židovského obyvateľstva. Na rozdiel od prešovskej zbierky má tá bratislavská, ktorá vznikla po vojne v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, skôr mestský charakter. Predmety sú strieborné, prípadne zlátené a synagogálne textílie pochádzajú z profesionálnych vyšívačských dielní."

 

Pohľadnica múzea. Foto: © Židovská náboženská obec Prešov

 

Zbierku Židovského múze v Prešove ste skúmali už v rámci doktorandského štúdia, ale má okolo tisíc päťsto predmetov, čiže asi je tam stále čo skúmať.

"V rámci doktorátu som podrobne bádala dejiny múzea a aj charakter zbierky. Bola to celkom fuška zorientovať sa v tom množstve materiálu. Okrem nie vždy správnych údajoch na veľmi diétnom inventárnom zoznam, som nemala iné historické pramene k predmetov. Bolo potrebné sa spoľahnúť výlučne na starú dobrú základnú kunsthistorickú prácu a síce prácu s dielom. Na všetko to, čo vie povedať použitý materiál a technika, čo je námetom diela, ako je umelecko-remesle prevedené, na význam dedikačných nápisov v hebrejčine, na význam podpisov a sekundárnych nápisov. 

Pri výskume prešovskej zbierky mi veľmi pomohlo, že riaditeľ SNM-Múzea židovskej kultúry sprostredkoval fotodokumentáciu celej zbierky. Spolu s fotografkou Vierou Kamenicou sme celý júl 2012 strávili v Prešove a fotografovali predmety. Vďaka tomu som ich všetky aspoň chvíľu držala v ruke. Následne som už pracovala  s fotodokumentáciou."

 

Aktuálnu výstavu v Židovskom komunitnom múzeu, sídliacom v jedinej zachovanej synagóge v Bratislave predstavujete ako výstavu doteraz nevystavených raritných predmetov. Vraj je to hotový poklad. Prečo neboli doteraz vystavené?

"Ide o rozhodne najautentickejšiu, najhodnotnejšiu, najrozmanitejšiu zbierku judaík na Slovensku. Prešovské múzeum vzniklo z iniciatívy prešovskej židovskej obce a za jeho fungovaním stál stavebný inžinier a zberateľ Ing. Eugen Bárkány. Počas 2. svetovej vojny boli predmety uskladnené v priestoroch múzea a po vojne boli deponované v židovskom múzeu v Prahe. Po rozdelení republík sa vrátili do Prešova. Menšia časť artefaktov je vystavená na ženskej galérii miestnej ortodoxnej synagógy a zvyšok odpočíva v depozitári. Tieto predmety nie sú vystavované a ani priebežne ošetrované. Tento rok sme ošetrili 70 predmetov, medzi nimi kresby a maľby na papieri, grafiky, fotografie a zopár artefaktov z dreva."

 

To je stále len zlomok všetkého, aké máte ďalšie plány so zbierkou?

"Teraz je cieľom Židovského komunitného múzea v Bratislave v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou Prešov ozdraviť tento unikátny zbierkový fond. Ide o výber najcennejších a najohrozenejších predmetov, ich reštaurovanie a konzervovanie, podrobný výskum, vystavanie a sprístupnenie laickej a odbornej verejnosti aj prostredníctvom obsažného slovensko-anglického katalógu."

 

Dekorácia na sviatok Sukot, Šmuel Eliezer Singer východné Slovensko alebo Podkarpatská Rus, prvá štvrtina 20. storočia. © Židovská náboženská obec Prešov

 

Vrátim sa ešte k tomu čo ste spomínali – teda presúvanie zbierky z Prešova do Prahy. Čo bolo medzi tým? Ako je možné, že zbierka prežila druhú svetovú vojnu?

"Vďaka šťastnej zhode náhod. Po nútenom zrušení múzeum boli predmety uložené v bývalej vodnej bašte, ktorá bola súčasťou múzea. To by samozrejme zbierku pred prípadnými protižidovskými náladami nezachránilo. Ale našťastie bol po obsadení Košíc hortyovským Maďarskom uložený do bašty aj mestský archív. Ak by sa chcel niekto so zlým úmyslom dostať až k judaikám, musel by najprv zničiť košický archív."

 

Keď sme pritom, vraj ste objavili aj desiatky arizovaných obrazov bratislavských židov?

"To je ďalšia téma, ktorá si ma našla v roku 2009. Bola som v Archíve pamiatkového úradu SR, kde som hľadala materiály k doktorátu. Kolegyňa archivárka Martina Orosová mi spomenula nespracované materiály z obdobia slovenského štátu, ktoré sa týkali židovského majetku. Mňa všetko nespracované veľmi zaujíma. Ukázalo sa, že ide o doklady k zvozom arizovaných umeleckých predmetov slovenských Židov. Boli tam záznamy dvoch historikov umenia a jednej numizmatičky, ktorí z poverenia štátu triedili poštátnený majetok a vyberali umelecky hodnotné predmety pre štátne zbierky. Ostatné predmety boli predané a zisk prevedený v prospech slovenského štátu. Niekoľko obrazov, ktoré prešli do štátnych zbierok sa podarilo vystopovať aj vďaka pomoci kolegyne Zuzany Ludikovej, ktorá prezrela akvizičné záznamy. Obrazy sú v súčasnosti v zbierke SNG kam sa dostali prevodom zo SNM." 

 

Boli už aj vystavené?

"V roku 2013 sme v Židovskom komunitnom múzeu usporiadali výstavu v spolupráci so SNG a všetky dohľadané diela sme vystavili. K výstave vyšiel bilingválny katalóg, ktorý zachytáva smutný príbeh arizovania umeleckých predmetov. Súčasťou katalógu sú aj prepisy  všetkých zachovaných zoznamov poštátnených umeleckých predmetov z jednotlivých slovenských miest. Možno sa vďaka nemu podarí objaviť ďalšie diela v štátnych či súkromných zbierkach."

Portrét herečky Márie Bárkány s bicyklom, neznámy fotograf, okolo 1900. © Židovská náboženská obec Prešov

 

Do akej detektívky/výskumu sa púšťate najbližšie? 

"O ďalšiu detektívku sa mi postarala SNG. Vedenie zostavilo kurátorský kolektív, ktorý má do novej budovy SNG pripraviť výstavu zameranú na osmanskú expanziu v 16. – 17. storočí na našom území. Pracujeme na tom s kolegami naplno už viac ako rok a začína ma to čoraz viac baviť. Takže vidíte, opäť téma, ktorá si ma našla. Keď to takto bilancujem, zdá sa, že vediem dosť pasívny život (smiech)."