|
Intuícia je schopnosť rýchlo pochopiť nejakú situáciu a rýchlo sa rozhodnúť. Bez dlhého uvažovania, zdôvodňovania, rukolapných dôkazov. Avšak nie je to len vec emócií, ako sa mnohí mylne domnievajú, ale aj skúseností a vedomostí, ktoré driemu hlboko v nás. Niektoré štúdie preukázali, že intuitívne myslenie nás väčšinou dovedie k rovnako spoľahlivým výsledkom ako analytické myslenie. Napriek tomu sa pred analytickým myslením hlboko skláňame, kým intuíciou pohŕdame.
Ak si prečítate životopisy úspešných ľudí, zistíte, že mnohí sa riadili intuíciou a málokedy ich sklamala. Ak si prečítate rozhovory s najlepšími manažérmi, najschopnejšími podnikateľmi, ale aj s najvplyvnejšími ľuďmi zo šoubiznisu, dozviete sa, že v zlomových chvíľach dajú na intuíciu. Ak si preštudujete, ako vedci došli k mnohým vedeckým objavom, opäť natrafíte na to, že im pomohla intuícia. No viete, čo je zvláštne? Vplyvného biznismena, známeho režiséra, ani uznávaného vedca za intuíciu nevysmeje nikto. Pacienta s intuíciou však áno.
Tento týždeň som sa zoznámila s mladou ženou, ktorej intuícia našepkávala, že to, čo sa deje s jej telom, nie je úplne normálne. A tak šla k lekárovi.
Vyšetril ju a skonštatoval, že o nič vážne nejde. Veď mala len výtok. Lenže sa zhoršoval. A tak k lekárovi chodila ako na klavír. Základné laboratórne vyšetrenia však stále nepoukazovali na nič vážne. Pre istotu ju preliečil aj antibiotikami. No opäť klopala na jeho dvere. Nielenže mala stále mokré nohavičky, ale navyše sa za ňou tiahol hnusný hnilobný zápach. Sprchovala sa viackrát denne, hanbila sa v spoločnosti. A intuícia jej stále nedala pokoj a čoraz častejšie omieľala slovko „rakovina“.
Lekár ju poslal ďalej – na konziliárne vyšetrenie k odborníkom do nemocnice. Odborníčka najskôr zanadávala, že ju otravuje s banalitou. A následne potvrdila, že o nič vážne nejde. To už sa k výtoku pridali aj bolesti v podbrušku. A narástol „myóm“.
Jasné, že pacientka surfovala po internete. Jasné, že sa nevyhla ordinácii „doktora gúgla“. A ten v každom článku – nielen v takom, čo píšu redaktorky ženských magazínov, ale aj v takom, ktorý bol podpísaný renomovanými lekármi – uvádzal vodnatý a zapáchajúci výtok ako jeden z hlavných príznakov rakoviny krčka maternice.
„Pán doktor, nemôže to byť rakovina?“ spýtala sa priamo. Ale kde! Veď je mladá, rakovinu majú staršie. Navyše, laboratórne vyšetrenia sú negatívne.
Napokon sa však našiel odborník, ktorý za 15 minút stanovil diagnózu. Urobil aj biopsiu a tá ju potvrdila – rakovina krčka maternice. Aj keď opakované cytologické vyšetrenia boli v poriadku, aj keď je na takúto diagnózu mladá, aj keď na ňu poukazoval spočiatku len jeden príznak.
A tak dnes bojuje. Už vie, aké to je, keď žena príde o maternicu a žiadne dieťa sa v nej už nikdy neusídli, už vie, ako sa žena cíti po chemoterapii, aj čo je rádioterapia zvonku aj zvnútra. Snaží sa myslieť pozitívne a zabudnúť na to, čím všetkým si prešla počas deviatich mesiacov, kým jej stanovili diagnózu a začali ju liečiť.
Viem, poviete si – lekár predsa nemôže dať na intuíciu každého pacienta. Súhlasím. Viem, že sú aj hypochondri, aj takí, čo sa návštevami u lekára vyhýbajú práci, dokonca takí, ktorí si chcú liečiť telo, lebo to v hlave nemajú v poriadku... Ale tých by mal dobrý lekár azda vedieť identifikovať.
Áno, na pacientov je málo času, peňazí z poisťovní ešte menej, lekár si nemôže dovoliť robiť zbytočné vyšetrenia. Lenže tu naozaj stačilo málo, aby skladačka diagnózy bola úplná. Nebolo by lepšie riskovať, že to vyšetrenie bude zbytočné, ako riskovať život mladej ženy?
Okrem toho v tomto prípade bol jasný príznak ochorenia. Nebol normálny, zhoršoval sa a nebolo jasné, čo ho spôsobuje. Časom sa k výtoku pridali aj bolesti. Nuž, človek by si myslel, že lekár je tvor zvedavý a zaujíma ho, čo je za tým. Chce vedieť, kde je začiatok „záhady", pred ktorou stojí. A chce nad ňou zvíťaziť. Alebo nás touto predstavou o lekároch nakazil len Doktor House?
Napriek všetkému viem, že na Slovensku sú lekári, ktorí dajú aj na intuíciu pacienta a zariskujú i jedno „nadbytočné“ vyšetrenie. Vedia, že v medicíne sa veľa vecí nevprace do jednoduchej tabuľky a výsledky laboratórnych vyšetrení im slúžia len ako jeden kúsok skladačky, z ktorých skladajú celú diagnózu, a nie ako prázdne alibi v zmysle „urobil som, čo bolo treba“. Napokon, na takéhoto lekára po dlhej ceste natrafila aj žena z môjho príbehu. A za ním prišli ďalší skvelí odborníci, ktorí ju teraz dávajú dokopy. Škoda, že dvere ich ambulancií neboli prvé, na ktoré zaklopala.
Tento stĺpček rozhodne nechce byť obvinením lekárov. Len prosbou, aby si biely plášť obliekali s pokorou.
(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)
Prečítajte si aj Modré veci sú tie najlepšie
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
