Nedávno mi písalo na Istagrame dievča a pýtalo sa ma koľko vážim. Zaujímalo ju to, lebo sa jej páči moja postava. Už som to písala viackrát - Instagram má vlastnú insta realitu, ktorá sa často vôbec nespája s tou skutočnou. Všetci sú tam šťastní, vyblyšťaní, naleštení a krásni. Nikto nemá pupáky a už vôbec nevidno moju celulitídu na zadku, ani ovisnutý zadok. Nevidno moju druhú bradu, ktorej sa snažím zbaviť, a nevidno ani to, že mám diagnostikovanú plešivosť. Vidieť len moje lokne a vlny, a vidno ten krajší uhol, z ktorého tú dvojitú bradu (nijako brutálnu, ale predsa je tam) nevidno. 

Už som to niekde hovorila aj verejne, ale ja som bola kedysi tuším aj s tromi bradami. Bola som normálny tučko. Mala som 77 kilogramov a schudla som asi 20 do dnešnej podoby. Ľudia sa ma stále pýtali, ako som to urobila. Neviem, čo presne očakávali, ale ja som im odpovedala jednoducho - prestala som jesť sprostosti a začala som cvičiť. Žiadne zázračné tabletky na to neexistujú a recept naozaj nie je prekvapivý. Ľudia chcú ale krajšiu realitu, takú, kde nie je toľko driny. Chcú fotku pred a po na jednom poste a pod tým, že premena za tri mesiace. Vidíte to instatne, vidíte to hneď. Nikto nechce počuť, že prvý mesiac chutilo všetko ako polystyrén, a že keď ste sa prvý raz rozhodli zabehnúť po druhú lampu za domom, mysleli ste, že zomriete na infarkt. Chcú počuť, že po roku ste zabehli 10 km v pohodičke, s ľahkým zadýchaním. A je jedno, ako ste sa k tomu dopracovali. 

 

Prečítajte si

Instagram je ilúzia a prináša depresiu

 

Z dvoch jobov ma v živote vyhodili. Len tak. Nerozumela som, prečo. Bola to nejaká blbá karma, zhoda náhod. Ešte to bolo aj pár mesiacov po sebe. Mala som pocit, že moja kariéra sa skončila, že som na nič. Asi mesiac som sa ľutovala a revala svojej najlepšej kamarátke do vankúša. Každý sa ma pýta aj na to, že ako som sa dostala do televízie. Príbeh, že som prišla a povedala, že tam chcem robiť aj zadarmo, a skutočne som prvé tri mesiace robila totálnu handru v spravodajstve a ZADARMO, to dnes mladí už vôbec nechcú počuť. Minule mi jeden hovoril, že za 1000 eur ani nevstane z postele. Kamoško, ja som robila najprv zadarmo, a potom som dva roky zarábala úbohých 320 eur. Dnes to nie je ani minimálka a neviem, či vôbec vtedy bola. Robila som od nevidím do nevidím, služby do polnoci, služby od šiestej ráno. Taká je realita. 

Nechcem niekomu písať, koľko vážim. Radšej by som mu napísala, že so svojím telom stále nie som celkom stotožnená a myslím, že budem do konca života bojovať. Je to môj weak spot, pretože som bola kedysi tučná a stále sa bojím, že jedného dňa zas budem. Nie je to racionálne, nie je to sexy, ani príjemné, ale je to tak. Je jedno, či vážim 57 alebo 80. Je to v mojej hlave. A vy, čo sledujete sociálne siete, nielen Instagram, vedzte, že každý má svoje problémy. Každý je niekedy škaredý, nešťastný a má sa na nič. Každý skrýva ten faldík a vyžehlí si kožu filtrom. Ste krásni takí, akí ste. Nepotrebujete porovnávať svoju váhu s nikým iným. Ani so mnou, ani s tou fitneskou, čo má tehličky na bruchu, a už tobôž nie s tými modelkami, ktoré sú podvýživené, ale v instastories sa neustále fotia s hamburgerom.