Vážený pán minister zdravotníctva,
musím uznať, že vykazujete v médiách naozaj prvky krízového manažéra, čo sa mi páči, pretože naše zdravotníctvo je v kríze už naozaj pridlho.
Osobnostnej, ľudskej aj morálnej, a normálne sa bojím napísať, že aj odbornej, keďže ste sám verejne povedali, že stav nášho zdravotníctva je tak hrozivý, že ročne u nás zomrú zbytočne tisícky pacientov! Hrôza to aj počuť, či čítať. Snáď sa vám to podarí zvrátiť, lebo idem do veku, kedy budem stále viac odkázaná na toto naše krízové zdravotníctvo.
Včera som však bola už po tretíkrát na Slovenskej pošte. Teda štátnej firme, ktorú ste roky riadili a tiež ťahali z totálneho úpadku. Ani sa nečudujem, keďže sme my, daňoví poplatníci roky bývalej generálnej riaditeľke okrem zlatého padáku preplácali aj náklady na upratovačku, nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, zákroky na súkromnej klinike či zahraničné študijné pobyty, či dokonca kreditku s limitom do tritisíc eur denne. Jaj zabudla som, pani exriaditeľka to poprela. No nič, už to prebolelo.
Len viete, včera som sa na pošte dosť už nahnevala na chúďa vystresovanú pani poštárku za okienkom. Samozrejme, som sa jej potom ospravedlnila. Len viete. Bola som tam už tretí raz pre to isté. Odhlásiť jedno a to isté SIPO, ktoré chúďatá pracovníčky pošty mi už dlhé týždne nevedia odhlásiť, vlastne ani poradiť správne vyplniť formulár, čo ma dosť hnevá, keďže si „moje ich poštové SIPO“ robí na mojom bankovom účte, čo chce. Prišlo mi pani poštárky nakoniec úprimne ľúto. Sedela tam taká zúfalá v tej rovnošate a vedľa nej položená aviváž, hygienické vložky, či vrchnáky na zaváraniny. Viem, že to by mi predala bez akýchkoľvek problémov, ale ja tak veľmi potrebujem na pošte odhlásiť to SIPO! A minule som dokonca nemohla poslať balík, lebo že neviem uviesť mobil prijímateľa. Obyčajný balík, úplne obyčajný. Ale dobre, pohľadnice k Veľkej noci sme ešte spoločne medzi drogériou, mobilmi a ponúkanými poistnými zmluvami a operátorom či čím ešte zvládli.
Držím Vám veľmi palce pán minister, aby Ste to naše zúfalé rozkradnuté zdravotníctvo konečne postavili na nohy. Zaslúžime si to všetci daňoví poplatníci. Len sa trochu bojím, aby to nebolo až tak krízové, že v nemocnici si nakoniec budem odhlasovať SIPO a na pošte si budem kupovať hygienické vložky.
Tiež dúfam, že sa Vám podarí naozaj skrátiť tie dlhé čakacie lehoty na operácie. Len sa bojím, aby to nebolo ešte horšie, lebo dnes na návštevu poštu potrebujem pomaly dovolenku, také sú tam dlhé rady, keďže pošta už dávno len „nepečiatkuje listy“. Ale zasa, ak si v nemocnici budem môcť kúpiť hygienické vložky, WC papier, príbor, dezinfekčné prostriedky či aviváž, to by bolo možno skvelé. To tam všetko potrebujeme, len aby v tej nemocnici neboli také dlhé rady ako na pošte. Lebo viete. V nemocnici sa už tej aviváže nemusí pacient dožiť. A tiež tie životné poistky v nemocnici podpisovať, no neviem ....
Držím Vám a nám teda palce. Hlavne, aby sme sa teda spoločne tých pravých dôležitých a naozaj potrebných zmien dočkali spoločne. Nielen na pošte, ale aj v nemocniciach.
Prečítajte si aj Nenahraditeľných sú plné cintoríny
