|
Svoju poslednú noc v Spojených štátoch som strávila v Hoteli Edison v centre New Yorku na Times Square. Našla som reklamu na hotel za výhodnú cenu ešte v októbri, zníženú o 86 percent! Potrebovala som prespať len jednu noc, rozhodla som sa pre tento hotel a rezerváciu potvrdila. Tri hviezdičky mi k blahobytu stačili a byť priamo v srdci Manhattanu na konci mesačného pobytu v štátoch, bola príjemná vyhliadka. Hotel mi za posledné dni pravidelne písal a nakoľko som potrebovala nejaké služby navyše a vždy mi pripomenul, že moja cena 21 EUR sa ešte navýši o dane rôzneho typu.
Pôvodne som si totiž chcela nechať poslať do hotelu balík, ale kvôli snehovej búrke Jonas, ktorá sa New Yorkom prehnala minulý víkend sa moja priateľka rozhodla, že látky pre Paya Art radšej posielať nebude. Koniec-koncov jej dcéra sa chystá do USA vo februári a tak pošle svoj darček po nej. Nakoniec som bola rada, že sa tak rozhodla.
Hoteliérstvo je totiž “riadny” biznis. Mala som pocit, že na mňa stále niekto naťahuje ruku a čaká svoj bakšiš. Tak ako napríklad hneď pri príchode: Som predsa nejaká boxerka, ktorá v pohode prenášala svoj kufor po schodoch v metre (trošku pripomína bratislavskú Hlavnú stanicu), kde si musíte batožinu tiež odvliecť sami. Eskalátory sú tu len výnimočne. Veď aj taxikári si potrebujú zarobiť…!
Naštval ma teda recepčný, ktorý so mnou do izby poslal poslíčka, aby mi ukázal izbu a odtiahol kufor. Pripadala som si okradnutá a ponížená. Viem čítať a otvoriť si kartou izbu, aj výťah viem používať a takisto si odtiahnuť kufor na kolieskach. Ďalší problém nastal pri platení pobytu. Keď som chcela v hoteli zaplatiť kreditnou kartou, nebol to problém. Pre istotu však zablokovali dvojnásobnú výšku ceny aj na mojej debetnej karte, ktorou som chcela pôvodne platiť. Tak nič, nenakúpim toľko suvenírov, ako som chcela.
Za uložený kufor v hotelovej hale pýtajú 50 centov, ale z dolárovky vám nikto nevydá. A tak ďalej. Ani nehovorím o nemožnej sprche, ktorá vás núti si umyť vlasy, či chcete či nechcete, lebo si ju neviete chytiť do ruky. Tak som si napustila mini vaňu a bolo! Čo bolo pre mňa asi najhoršie prekvapenie, to bola platená služba internetu. Ani len tých 30 min ako na letisku vám v hoteli zadarmo nedajú. Miestni - obyčajní Američania predsa majú free wifi v telefóne. To len cudzinci potrebujú svojím rodinným príslušníkom dať vedieť o príchode práve internetom! Ešte že za rohom bol milovaný Starbucks! Ten vie uspokojiť (skoro) všetky moje potreby: dobrá káva a koláčik, free wifi, slušné toalety.
Keď porovnám svoje prvé ubytovanie v New Yorku v rodine a rodinnom dome a v hoteli, som rozhodnutá nabudúce využiť len ubytovanie v súkromí. Bývala som síce asi 40 minút metrom v Brooklyne, ale zato som sa tam cítila veľmi dobre. Domáca- mladé dievča asi 27 ročné - sa postarala nielen o čistú posteľ, horúcu sprchu, chladničku, kávu, čaj a menšie občerstvenie, ale aj o free Wifi! Dokonca sa posledný deň ponúkla a zobrala ma autom pri mojom odchode z NY na letisko. Vždy mi poradila, ako sa v meste orientovať. Bola veľmi priateľská a rada sa k nej vrátim pri ďalšej návšteve New Yorku. Môj pobyt som si zaplatila už doma (dostala som hneď na prvýkrát zľavu 23 EUR od portálu, cez ktorý som cestovala) a tak ma nič nemohlo neprekvapiť.
Nakoniec ma jedna noc v hoteli stála 32 Eur. A kto ma pozná vie, že som rada na všetko vopred pripravená, nemám rada finančné prekvapenia. Na budúce podporím mladú žienku, ktorá robí svoje podnikanie dobre! A hoteliéri v New Yorku by sa mali zamyslieť…
Prečítajte si aj Ako som boxovala v New Yorku
