|
Začalo sa to jednoduchou otázkou. „Čo tam hore vlastne robíte? Aký je to pocit, keď stojíš na vrchole?,“ spýtala sa v roku 2014 vtedy 48-ročná kuchárka Lydia Huayllas svojho manžela, bolívijského horského vodcu Eulalia Gonzalesa. „Prečo si to neskúsiš sama,“ odvetil jej. Nečakal však, že jeho odpoveď ju tak nakopne. Lydia, patriaca k etnickej skupine žien, nazývajúcej sa Cholitas, dala dokopy partiu ďalších 15 kamarátok vo veku medzi 25 a 50 rokmi a spolu teraz dobýjajú vrcholy Ánd.
Cholitas v krojoch
Okrem odvahy a nadšenia ich spája ešte jedna vec. Aj napriek náročnému terénu a nebezpečným výstupom ani na horách neodložili svoje tradičné kroje. Vidiečanky Cholitas, žijúce v okolí bolívijského hlavného mesta La Paz, chodia vždy rovnako oblečené. Široké farebné sukne, vlnená štóla so strapcami, zapletené vlasy, nápadná bižutéria a vysoký klobúk na hlave. To je ich tradičný výzor.
Pre bezpečnosť na horách však bolo potrebné urobiť niekoľko drobných úprav. Čierny okrúhly klobúčik, ktorý sa do ich odevu dostal v 20-tych rokoch minulého storočia vďaka európskym staviteľom železnice, vymenili za helmy. Pod sukne si obliekli funkčné nohavice proti vetru a sandále nahradili horolezeckými topánkami. Lezúce Cholitas, ako sa nazvali, používajú aj iné náčinie typické pre horolezcov – laná, mačky, sekerky či skoby.
Takto vybavené vyrážajú zo základného tábora, ktorý bol dovtedy ich jedinou cieľovou stanicou. Aj keď toto prostredie im ani zďaleka nebolo cudzie. Všetci ich manželia pracovali v turistickom priemysle ako nosiči či horskí vodcovia a skupinka okolo Lydie roky varila pre turistov a horolezcov. Ich prvou výzvou bol jeden z andských štítov Huyana Potosi, ktorý má výšku 6 080 metrov nad morom.
Cholitas horolezkyne. Foto - youtube.com
Cholitas pokorili najvyšší vrch Ánd
„Keď sme stáli na vrchole Huyana Potosi, plakala som od dojatia. Som silná, budem pokračovať a dostanem sa na vrchol ôsmich štítov,“ povedala novinárom z BBC jedna z krojovaných horolezkýň Dora Magueno. Odvtedy už s kamarátkami vyliezli na horu Acontango (6 050 metrov nad morom) Parinacota (6 350 metrov nad morom) Pomarapi (6 650 metrov nad morom) aj Ilimani (6 462 metrov nad morom).
Poslednú expedíciu úspešne absolvovali tento rok v januári, keď pokorili najvyšší vrch Ánd Aconcagua (6 961 metrov nad morom) neďaleko hraníc s Čile. Tam rozprestreli nielen bolívijskú vlajku, ale aj pestrofarebnú vlajku ľudu Aymara. Tento výstup absolvovalo päť nadšenkýň. K Lydii a Dore sa pridali ešte Ana Lía Gonzáles, Cecilia Llusco a Elena Quispe Tincutas.
Modelka predvádza kreáciu z kolekcie bolivijskej návrhárky Eliany Pacovej v La Paz. Predvádzané modely rešpektujú štýl tradičného obliečenia žien v juhoamerických Andách, pričom zvýrazňujú krásu Aymarských žien, ktoré sú v bolivijskom slangu označované ako Cholitas. Foto - TASR/AP
Cholitas zvládajú vysokohorské prostredie
Oproti ostatným turistom majú tieto odvážne Bolívijčanky jednu veľkú výhodu – celý život žijú vo vysokohorskom prostredí, preto sú aklimatizované a riedky vzduch im nerobí také ťažkosti. Prezradili však, že pred každým výstupom vykonajú rituál Challa, ktorým sa zasvätia Pachamame – Matke zemi. Tiež si dajú šálku čaju z listov koky, aby mali energiu. „Je to taká istá časť našej kultúry ako tradičné sukne,“ opisuje vodkyňa skupiny Lydia. „Vždy som chcela vedieť, prečo sa horolezci, schádzajúci nadol do základného tábora, tak usmievajú. Už to viem. Spôsobuje to tá veľká dávka radosti,“ povedala a dodala: „Keď som tam, cítim slobodu.“
To, že ich mnohí podceňovali a stále na ne ukazujú prstom tieto rebelky vedia. „Vždy je tu niekto, kto nás kritizuje. Stále tak robia. Ale my im to ukazujeme činmi, nie slovami,“ uzavrela Lydia.
Otázkou je, či Lezúce Cholitas pokoria aj Mount Everest. „To by bol sen. Je to však oveľa viac technický a ťažší vrchol než Aconcagua,“ povedala Ana Lía. V dohľadnej dobe majú oveľa reálnejšie plány. Brúsia si zuby na ďalší vrchol Ánd Ojos del Salado (6 891 metrov nad morom) a potom by rady otestovali Mont Blanc (4 808 metrov nad morom) vo francúzskych Alpách.
Ten najťažší vrchol však už dávno zdolali. Ukázali nielen svojim mužom, že ich nemajú prečo diskriminovať a stali sa inšpiráciou pre ženy ich miestnej komunity.
