|
Barbie včera...
Už takmer šesť dekád sú „barbíny“ dievčenským snom. Hračka vďaka ohromnej popularite a priam kultovému statusu prestala byť tuctovou bábikou. Stala sa vzorom a nadobudla dôležitý výchovný rozmer. Pre mnohé dievčatká je Barbie kondenzovaná dokonalosť, čo-ako vyfabrikovaná. Výrobca totiž bábiku odjakživa prezentoval ako typ atraktívnej, vždy štýlovej, pre domácnosť i kariéru zrodenej superženy.
Hlavne s tou atraktivitou sa nechal umelecky uniesť, upustil od realistickosti a nadelil plastovej superžene proporcie, ktoré by – v šesťnásobnom zväčšení – urobili z Barbie obeť nešikovne naprojektovaného tela.
Vedci vypočítali, že jej živá verzia by pri výške 175,26 cm disponovala mierami 91,4 cm (hrudník), 45,7 cm (pás), 83,8 cm (boky). Jej krk s obvodom 22,9 cm by nedokázal udržať hlavu, ultratenké členky by jej znemožňovali chôdzu a torzo by neposkytovalo dostatok priestoru na uloženie životne dôležitých orgánov.
O zhubnom vplyve (dis)proporcionality Barbie na vnímanie vlastnej telesnosti u dievčat sa popísalo veľa, no nemožno konštatovať, že by to otriaslo obľubou bábiky. Hračkársky gigant preto doteraz nepodľahol nátlaku zo strany aktivistiek žiadajúcich zmenu „kostry“, namiesto toho pozíciu Barbie na trhu upevňuje skôr kozmetickými úpravami, z toho najzásadnejšiu môžeme sledovať práve teraz.
... a Barbie dnes
Po niekoľkých pokusoch z uplynulých rokov napasovať Barbie do súčasných trendov a predstaviť ju „nekonvenčne“ (s pozmeneným imidžom, v neobvyklých povolaniach...) to tentoraz výrobca poňal ešte výchovnejšie a súbežne s MDŽ spustil kampaň s heslom #morerolemodels (viac vzorov). Ako motiváciu za launchom uvádza značka štúdiu, v ktorej až 86 percent spomedzi 8000 oslovených matiek vyjadrilo znepokojenie, že ich dcéry sú vystavované pochybným vzorom.
Odpoveďou na rodičovskú obavu je nová kolekcia bábik – hračkárskych vzorov navrhnutých podľa tých skutočných, čo svojím talentom a intelektom menili dejiny. S podobným nápadom vyšla firma už pred tromi rokmi v limitke „sheroes hrdiniek“, no aktuálne prebiehajúca kampaň oslavuje silu ženskosti v širšej a rôznorodejšej škále.
Dizajnéri vymysleli dovedna 17 bábik s reálnou predlohou. Nájdeme medzi nimi mexickú maliarku Fridu Kahlo, letkyňu Ameliu Earhart, novinárku Martynu Wojciechowsku, filmárku Patty Jenkins, matematickú expertku z NASA Katherine Johnson, plus size modelku Ashley Graham, futbalistku Saru Gama či svetoznámu baletku Yuan Yuan Tan, všetky so stručnou biografiou v balení a s marketingovým posolstvom: „Predstava, že z dievčatka môže vyrásť ktokoľvek, je len začiatok. Väčší zážitok je vidieť to!“
Zatiaľ čo samotný nápad sa stretol s kladným prijatím, už menej nadšenia vyjadrujú fanúšikovia bábik Barbie z exekutívy. Najčastejšia výčitka je v podstate len variáciou na kritiku, akej značka čelí roky, a to, že príliš „cukrí“ realitu v snahe byť prvoplánovo páčivá.
Barbie Frida tak prišla o „fridovské“ obočie aj o svoje ikonické fúzy a vedkyňa Katherine Johnson je vraj „príliš biela“. Po vyzlečení z kostýmov, typických pre danú osobnosť, sa unikátnosť stráca, sú to opäť tie uniformne vyziabnuté (odklonom od šablóny je Ashley Graham), so životom nezlučiteľné telá, aké poznáme z pultov hračkárstiev. Inšpirácia tak ostáva skôr povrchná, pevne ukotvená v limitoch komerčnej stráviteľnosti. No hoci aj v oklieštenej a štylizovanej forme, stále je inšpiráciou.
