Firmy volajú o pomoc. Mladých vychovávame len pre automobilový priemysel, inde sú nepoužiteľní

BRATISLAVA. Zamestnávatelia, mimo automobilového priemyslu,  majú na Slovensku vážny problém. Roky nevedia obsadiť pozície a už vôbec nie mladými zamestnancami. Buď sa im nechce pracovať, alebo nevedia a ešte ani neovládajú cudzie reči. Na hrozivú situáciu upozornila výkonná riaditeľka a predsedníčka predstavenstva úspešného výrobného družstva Kovotvar. Ťažké srdce má na zlé zákony, ktoré toto spôsobili.

„Slovenská strojárska tradičná výroba potrebuje pomoc. Viac ako 30 pracovných miest vo výrobe mám permanentne neobsadených. Pracovníkov pre nastavovanie strojov hľadáme už dva roky. Perspektívny nástrojár už nežije! Ľuďom sa nechce pracovať a mladí nevedia. Ďalší nechcú pracovať vo výrobe, lebo sú vlastníkmi titulov vymyslených vysokých škôl a tí v montérkach pri laseri predsa stáť nebudú! Ak sa situácia nezmení, zaniknú viaceré strojárske spoločnosti, ktoré majú tú smolu, že nie sú v spoločenstve automotive,“ upozornila Marcela Tokošová, ktorá dostala firmu z krachu a dnes dováža výrobky do mnohých krajín sveta, i na britský kráľovský dvor.  

O strojárenstve mladí netušia

„Prosím kompetentných o podporu! Písala som niekoľko listov županovi, na ministerstvo školstva. Dokonca som už riešila výchovu svojich potenciálnych študentov na najbližších priemyslovkách. Všetky odmietli! Všetky vychovávajú žiakov iba pre automobilový priemysel. To je neskutočné! Všetci o tom vedia, no nikto nič nerobí!! Mám už po krk tých výhovoriek o vzdelávaní národa! Národ je taký vzdelaný, že absolvent z vysokej školy nedokáže napísať ani vetu bez pravopisnej chyby. Hlavne, že mu škola umožnila byť v Amerike a po anglicky nevie ani odpísať zákazníkovi. Hanba všetkým, čo sa o tento stav zaslúžili a ďalším je situácia ľahostajná,“ napísala do redakcie Tokošová.

Učiteľ z istej školy, ktorá vychováva mladých pre automobilový priemysel, jej priznal, že žiakov síce učia na supermoderných linkách, no ak nezostanú pracovať u konkrétneho automobilového výrobcu,  tak sú pre strojárstvo nepoužiteľní. „ Ročný výstup takýchto absolventov z jednej školy  je okolo 50 detí, ktoré nemajú uplatnenie inde ako v automotive!  Ak škole neprinesiem konkrétny počet a to konkrétnych detí, za ktoré majú dotáciu, nebudú sa so mnou baviť ako o možnom zabezpečovateľovi praktického vyučovania pre ich študentov. Berú to, akoby som im ich deti ukradla“, hovorí Tokošová, ktorá upozornila aj na to, že deti špeciálne vzdelávané pre automobilky nemajú skutočnú predstavu ako môže výroba v strojárenstve vyzerať inak.

„Za pravdu mi dal aj jeden z predkladateľov školských zmien,  z čoho som zhrozená,“ hovorí riaditeľka strojárenskej firmy.

Nemci odídu zo Slovenska

Na to, že firmy mimo automobilového priemyslu majú naozaj vážny problém niekoho zamestnať, upozornil aj nemecký obchodný reťazec Kaufland.  

„Nemeckí zamestnávatelia už deväť rokov upozorňujú, že ak sa niečo nezmení, odídu zo Slovenska. Situácia sa však iba zhoršuje. Chýbajú im kvalifikovaní pracovníci nielen v technických odboroch, ale aj v obuvníckom priemysle, v logistike, či službách a obchode. Iba Kaufland nevie ročne naplniť 250 pracovných miest kvalifikovanou silou,“ upozorňuje Željka Šenkovič, vedúca oddelenia projektov a odborného vzdelávania zo Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.

Marcela Tokošová by bola rada, keby si  závažnosť situácie uvedomili aspoň rodičia. Rodičia detí, ktoré získavajú vysokoškolské tituly iba preto, aby nejaký mali, no v skutočnosti nevedia v praxi z toho, čo sa naučili, nič použiť.

„Nevedia často  napísať kúsok textu bez pravopisných chýb, no hlavne, že mali promócie. Nevládzem sa na toto už dívať,“ hovorí Tokošová.

Vo vyjadreniach ju podporil aj zástupca konateľa a hovorca Slovensko – nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.

„Skutočne je to na Slovensku vážny problém. Ukázal to aj náš ročný prieskum medzi investormi z Nemecka a ďalších krajín. To je aj dôvod, prečo sme išli do duálneho vzdelávania, aj keď skutočne nie je jednoduché nájsť partnerskú školu pre naše projekty. Sme presvedčení, že by mali na zriadenie duálnych tried dostávať vyššie finančné stimuly. Zlepšiť by sa malo aj ďalšie vzdelávanie učiteľov. Ale najťažšie je naozaj deti pre takéto vzdelávanie získať. Teda najmä presvedčiť ich rodičov o výhodách systému,“ priznal vážnosť situácie Markus Halt.

Presviedčať rodičov

Tlačové oddelenie Ministerstva školstva problém registruje. Na otázku, kedy sa to zmení, odpovedalo.

„Jednou z výziev systému duálneho vzdelávania je presvedčiť mladých ľudí a ich rodičov, že napriek tomu, že ide o technické odbory vzdelávania alebo služby, poskytuje tento typ vzdelávania záruku kvality vzdelania a nadobudnutých vedomostí, ako aj istoty zamestnania sa po ukončení štúdia a možnosti ďalšieho rozvoja kariérnej dráhy absolventa duálneho vzdelávania. Ide teda o propagáciu a atraktivitu technického vzdelania, ktorá bola dlhé roky na Slovensku poddimenzovaná. Rýchlosť zmeny závisí od spolupráce všetkých účastníkov procesu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy. Kľúčovým partnerom pri zvyšovaní záujmu žiakov základných škôl o vstup do duálneho vzdelávania sú zamestnávatelia a príslušné stavovské organizácie a profesijné organizácie, ktoré sa podieľajú na nábore žiakov základných škôl.,“ uviedlo ministerstvo školstva v stanovisku pre Ženy v meste. Nepopiera ani nekvalitu výučby jazykov.

„Rozpracovávame aj  Programové vyhlásenie vlády SR v oblasti zabezpečenia kvality výchovy a vzdelávania. Prijmeme opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium a jeho absolventov a významného skvalitnenia ich prípravy na učiteľské povolanie v stredných školách, vrátane učiteľov cudzích jazykov."

Nefunkčný zákon

Ženám v meste sa podarilo získať reakciu člena predstavenstva veľkého zamestnávateľa na Slovensku, ktorý na príprave zákona o duálnom vzdelávaní kedysi spolupracoval.  

„Žiaľ, vďaka rôznym záujmom vznikol zákon o duálnom vzdelávaní, od ktorého dá každý skúsený manažér ruky preč. Je nefunkčný vďaka záujmom účelových skupín v priemysle.  Zákon je pre neautomobilový priemysel nefunkčný. Okrem iného aj preto, že  školy duálny systém odmietajú, pretože dostanú menej peňazí. Upozorňovali sme na to pri tvorbe zákona, ale zbytočne. A dnes na to už doplácame všetci. Plne sa stotožňujem s názorom pani riaditeľky Tokošovej,“  reagoval vysokopostavený manažér veľkého zamestnávateľa, ktorý si neželá byť menovaný. „Je to veľmi vážne zanedbaný systém zo strany štátu a zameškané už nedobehneme,“ upozornil.

Hovorca ministra hospodárstva Maroš Stano priznal,  že ide o  nakopený problém dlhodobého poklesu záujmu o štúdium na SOU a odborných školách a tiež slabej previazanosti štúdia na výrobnú prax.

„Duálny systém odborného vzdelávania ministerstvo propaguje pri komunikácii s investormi. Naposledy na výstave Mladý tvorca 2016, ktorú organizovalo. Systém duálneho vzdelávania sa vďaka týmto aktivitám rozbieha a v najbližších rokoch by mal priniesť ovocie v podobe nárastu počtu mladých kvalifikovaných pracovníkov. Riešenie nedostatku pracovnej sily je momentálne v kompetencii manažmentov firiem a ich spolupráce s úradom práce,“ napísal Maroš Stano.

Oslovili sme aj ministerstvo sociálnych vecí, keďže nezamestnateľní študenti ostávajú v sociálnej sieti. Na naše otázky nereagovalo.

Ako Baťa

Lujza Kuceková, z personálnej poradenskej agentúry NOVIDEA upozornila, že dôvody kritického nedostatku kvalifikovaných ľudí vo výrobe a remeslách sú hlavne spoločensko-ekonomické. Následne majú psychologický dopad, veľmi nízku motiváciu a záujem mladých ľudí o učňovské profesie.

„Aké istoty a perspektívy dáva učňom naša spoločnosť? Remeslo u nás nemá zlaté dno. Odvody a daňové zaťaženie sú veľmi vysoké, platy nízke a tak aj kvalifikovaní ľudia odchádzajú radšej do zahraničia, kde pre peniaze vykonávajú často nekvalifikovanú prácu. Rodičia deti nemotivujú pre učňovské vzdelanie. Keďže úroveň vysokoškolského vzdelávania je nízka, mnohí absolventi učňovských škôl sa poľahky dostanú na vysoké školy, vyštudujú kadejaké neproduktívne odbory a následne posilnia rady nezamestnaných,“ uviedla odborníčka na pracovnú psychológiu s tým, že rodičia aj učitelia už na základnej nevštepujú deťom úctu k profesionalite a  majstrovstvu. Nábor detí do učňovských škôl nevyužíva marketingové princípy. Vyučiť sa remeslu nie je pre deti atraktívne.

„Mali by sme sa poučiť z toho, ako pred mnohými rokmi postupoval Baťa, ktorý aj bez televízie a internetu dokázal získať do svojich škôl obrovský počet záujemcov a vychoval z nich vynikajúcich odborníkov a pracovníkov, ktorí nemali problém uplatniť sa. Pokaziť  niečo ide rýchlo a dokáže to hocikto. Opraviť to je neporovnateľne náročnejšie a chce to odborníkov. Aj v našej spoločnosti sa do kľúčových pozícií štátu dostali babráci. Škody, ktoré napáchali by konečne mali so všetkou zodpovednosťou začať naprávať skutočne kompetentní ľudia. Ani im to však nepôjde ľahko ani rýchlo. Učňovské školstvo sa nedá riešiť izolovane, ale len v kontexte ozdravenia celého nášho spoločensko-ekonomického systému,“ uviedla Lujza Kuceková z personálnej agentúry. 

Prečítajte si aj Kovotvar zachránila pred krachom popri dvoch dcérkach, ktoré má pri sebe v kancelárii