|
Pri nemeckej kancelárke Angele Merkelovej sa rieši, či nie je príliš mužská, keď nosí nohavicový kostým a dookola zelené sako. Prípadne, či to nepreháňa so ženskosťou, keď si vzala kabelku, ktorú obyčajne nenosí a veľký výstrih na prvých večerných šatách, aké si na nej kto pamätal.
Bývalá britská premiérka Theresa May priťahovala pozornosť médií lodičkami s leopardím vzorom, z hadej kože či s podpätkami vykladanými drahými kameňmi, lebo na premiérku to bolo príliš okázalé.
Keď sme mali na obálke Vogue prvú slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú riešili sme, či mala mať nohavicový alebo sukňový kostým a či nie radšej šaty. Či bola veľmi vyretušovaná a nebola priveľmi smutná.
Teraz je na rade fínska premiérka Sanna Marinová, ktorá sa nechala nafotiť na titulku módneho časopisu. Na jednej z fotografií pózuje v saku s hlbokým výstrihom a šperkami domácej značky, pod sakom nemá nič. Kritici jej hneď pripomenuli, že v jej pozícií nie sú takéto vyzývavé fotografie žiadúce.
Vzhľad síce nepovie veľa o kvalifikácii či charaktere človeka, ale nemôžeme ho ignorovať v žiadnej pracovnej pozícii. Budete pôsobiť inak, ak prejav prednesiete v obleku či kostýme a inak, keď budete mať rifle a tričko. Aj na obchodnom rokovaní pôsobíte dôveryhodnejšie upravená ako v ležérnom voľnočasovom outfite. Osobne mám radšej obsah, než formu, ale v práci a na vedúcich pozíciách tvorí oblečenie významnú súčasť nášho imidžu.
Nie je jedno, ako sa oblieka premiér či premiérka, prezident alebo prezidentka, ale musíme rozlišovať situáciu. Fínska premiérka neprišla s hlbokým výstrihom a bez podprsenky na summit EÚ. Boli to umelecké fotografie pre módny časopis, v ktorom hovorila o veľkom tlaku, ktorý vo funkcii premiérky pociťuje. A odkedy máme prezidentku, celkom živo si vieme predstaviť, akú veľkú časť toho tlaku tvoria nepodstatné zmienky o tom ako vyzerá a ako sa usmieva bez ohľadu na to, že vedie úspešnú vládu.
Fínska premiérka sa z toho tlaku uvoľnila. Ukázala, že je aj žena, nielen predsedkyňa vlády. A stále pôsobila vkusnejšie ako mnohí mužskí politici, ktorí si sadnú na koňa a sú do pol pása vyzlečení, aby ich mužnosť a schopnosť viesť národy naozaj vynikla.
Novým fenoménom v politike je napokon aj vek politických lídrov a líderiek. Finska premiérka súťaží s rakúskym kancelárom či novozélanskou premiérkou o titul najmladšieho muža či ženy na čele vlády. V politike riešime tehotenstvo, materstvo, mladosť či skúsenosti. A ruka v ruke s tým titulky módnych časopisov či účasť v zábavných televíznych reláciách - všetko, čo je bližšie k ľudu a je menej formálne ako tradičná politika, ktorá stráca dôveru.
Majme nároky na šéfov a šéfky v akejkoľvek pozícii, v politike zvlášť, pretože by to mali byť lídri a líderky, ktorí inšpirujú a vytvárajú spoločenské hodnoty. Ale majme ich rovnaké - na mužov aj na ženy.
Dáta z roku 2010, z ktorých cituje Deutsche Welle ukazujú, že čím viac sa médiá venujú vzhľadu političiek, tým rýchlejšie klesá ich popularita. A je jedno, či o tom ako vyzerá informujú médiá negatívne, neutrálne alebo dokonca pozitívne. Aj keď budete političku chváliť čo má na sebe, vnímajú ju voliči a voličky podľa štúdie ako menej sebavedomú, menej efektívnú a menej zručnú.
To však neplatí pre mužov v politike. Keď pri nich spomeniete ich výzor alebo outfit, nemá to žiadny vplyv na ich popularitu.
Mali by sme to na myslieť ako tvorcovia obsahu v médiách i ako jeho konzumenti a konzumentky.
Zrejme si však touto debatou musíme prejsť, Znamená totiž, že ženy v politike prestávajú byť výnimkou a sú bežnou súčasťou spravovania vecí verejných. S každou debatou o šatách, strihu či výstrihu sa blížime k tomu, aby sme väčšiu pozornosť venovali prejavom, zákonom a skutkom, ktoré v politike urobili, aby náš život zmenili, zlepšili alebo ho aspoň nekomplikovali - na to v politike sú, ženy i muži.
