|
Exkluzívne výrobky, exkluzívne večery, exkluzívne zábavy, exkluzívne šaty, exkluzívne šperky, exkluzívne autá. Exkluzívny svet. Mám pocit, že Slováci majú ten prívlastok veľmi radi a potrpia si na všetko, čo je exkluzívne.
Zoberme si napríklad také exkluzívne rozhovory, ktorými sa pýšia rôzne redakcie. Naozaj sú exkluzívne? Veď s tou istou celebritou si môžete prečítať rozhovor aj tu, aj tam. V čom teda tá exkluzivita spočíva? Pred nedávnom ma pobavil rozhovor s prívlastkom „exkluzívny“ s istým umelcom. Keďže ho mám rada, tak som sa začítala, ale výsledok ma rozčaroval. Boli to dve-tri otázky položené niekde medzi dverami, keď hviezda smerovala z tlačovky zrejme do svojho exkluzívneho apartmánu. Možno preto sa to volalo exkluzívny rozhovor?
Vianoce sme s rodinou strávili na Liptove. Tam sme si chceli užiť exkluzivitu vo VIP priestoroch v aquaparku. Máme to tam veľmi radi, vždy si tam v saunovom svete dobre oddýchneme.
Najviac sa tešíme, ako si po všetkých „prechádzkach“ po rôznych saunách ľahneme na lehátka v oddychovej miestnosti. Je tam príjemne teplúčko a ticho. Atmosféru dotvára príjemná vôňa, krb a relaxačná hudba. Paráda! Tam si vždy vieme na pár minút zdriemnuť a vtedy je ten relax dokonalý.
No, bohužiaľ, nie tentokrát! Keď som si ľahla a moje myšlienky sa pomaly plavili do tramtárie, zrazu som počula strašný pleskot, čo ma okamžite prebralo a vlastne aj znervóznilo. Na vedľajšom ležadle bol muž, ktorému sa plesknutím po jeho veľkom bruchu "sladko“ prihovorili jeho kamaráti s výkrikom: Vstávaj! A bolo po exkluzivite.
Znechutený z onej miestnosti odchádzal aj môj švagor, vedľa ktorého sa istý pár rozprával. Síce potichu, ale predsa. Ešte horšie bolo, keď si vybrali niečo na jedenie a chrumkali a šušťali igelitom.
Na záver, keď som už mala exkluzívnu zónu opustiť, zbadala som muža, ktorý oplachoval svoje plavky vo vírivke, slúžiacej na relax.
Prečítajte si
Nie som fajnovka, ale zdá sa mi, že exkluzivita si aj od konzumentov vyžaduje niečo viac. Úroveň. Úroveň, ku ktorej treba dozrieť. Naučiť sa.
Pamätám sa ako ma pred vyše 20 rokmi prvýkrát pozvali na poľskú ambasádu na recepciu pri priležitosti štátneho sviatku. Pozorovaním som sa učila ako sa treba zvítať s veľvyslancom a ostatnými diplomatmi, ktorí stoja pri dverách a čakajú na pozvaných hostí. Alebo, že na stretnutie s hlavou štátu, či sú horúčavy, či nie, si žena musí dať pančuchy a obuť zakryté topánky tak, aby jej nebolo vidno prsty na nohách. Čítala som, študovala, aby som zapadla do spoločnosti, s ktorou som pred tým nemala kontakt.
Ale, ako vidím, niektorí nechcú zapadnúť. Nechcú sa naučiť. Nechcú si osvojiť zásady, ktoré v dobrej spoločnosti platia. Chcú skôr diktovať svoje podmienky, čím znižujú úroveň.
Pre tých, ktorým je náuka cudzia, zostáva z exkluzivity už len ten prívlastok. Zdehonestovaný, opotrebovaný, ktorý už nič neznamená.
Do Nového roka nám všetkým želám, aby sa nám stále chcelo učiť. A aby sme na svojej ceste stretávali takých ľudí, ktorí sa nielen radi učia, ale budú nás ťahať smerom hore. Inšpirovať. Aby sme boli členmi klubu múdrych, vzdelaných ľudí. V tom by som videla zmysel exkluzivity a členstva vo VIP klube.
Prečítajte si aj Príjemné zahriatie pri srdci
