|
Raz za čas sa to musí stať. Našim prechodným domovom sa nestane útulná knižnica plná historických encyklopédií, ale miestnosť meter krát meter, kde existuje jediná priorita: vyzerať dobre.
Keby existovala historická encyklopédia venovaná skúšobným kabínkam, bola by v nej zachytená jasná evolúcia.
Od závesu v rohu miestnosti, ktorý sa šmýkal po napnutom drôte a nech bol dlhý ako chcel, vždy nás z jedného konca bolo vidieť nahé až po sofistikovanú pascu na našu myseľ aj peňaženku. Kedysi sme s hrôzou čelili zrkadlu v Priore, ktoré z nás urobilo malé guľaté pomarančové klbko nešťastia. Ak sme sa chceli pozrieť do zrkadla ako nám rifle sedia na zadku, točili sme sa dookola ako pes, ktorý si naháňa svoj chvost. A nič. Ale ani spredu to zázrak nikdy nebol a tak sme z kabíny išli rovno do zelovocu po týždennú dávku jablkovej diéty.
Dnes je to už veru inak. Vo väčšine predajní sú zoštíhľujúce zrkadlá a hoci úprimné sú stále, predsa len nás trochu šetria. Na šírku niečo uberú, na výšku pridajú a s našim rastom rastie aj nákupná odvaha. O celulitídu sa postará zase tlmené svetlo. A zrkadiel je zrazu toľko, že si konečne vidíme aj zadnicu. Horšie je to s nosom napríklad, lebo až pri viacuhlových zrkadlách si človek uvedomí svojich gréckych predkov. Každopádne sme ale prišli kúpiť šaty a nie vreckovky a tak to nevadí.
Ďalší evolučný fenomén je šatová inflácia. Môžeme chodiť do toho istého obchodu, mať roky svoju váhu, aj tak bude číslo, ktoré si skúšame stále menšie a menšie. Výmyselníci z marketingu si povedali, že keď nám tie zákazníčky nechudnú, my im schudneme nohavice. A už je to tu.
Pribrali sme dve kilá, ale v nohaviciach ideme z 38 na 34. To sa hneď lepšie kupuje, keď sme také štíhle kočky!
Skúšobné kabínky nie sú skúšobné preto, že v nich niečo skúšame. Ale preto, že skúšajú nás.
Prečítajte si aj Keď slová zrania viac ako dopravná nehoda
