Diplomovú prácu mi napísala moja sestra. Komplet celú. Od prvého veľkého písmena až po záverečnú bodku. Vyrobila všetky excelové tabuľky a grafy, napálila na CD. Aj mi ju so súhlasom šéfa, dodatočná vďaka, v práci vytlačila. V univerzitnej predajni som si ju dala zviazať hrebeňovou väzbou. Vtedy to stačilo. Na skúšky ma prihlasoval spoluštudent. Pomáhal s učebnicami, skriptami. Bola som totiž doma s tromi malými deťmi bez internetu, bez počítača.

Život tridsiatničky zvučal ľúbeznou melódiou. Dedina, mesto, priatelia, široká rodina, rodičovský, dovolenka, milé malé deti. Všetkých šesť oporných stien plne funkčných. Za poctivú prípravu boli výborné a chválitebné. So študentmi sme sa plavili na jednej lodi, nepodrážali si nohy. Učitelia nešikanovali svojou ješitnosťou a mocou. Zákony univerzitného štúdia netýrali moju neskrotnú túžbu po pravde a spravodlivosti. Iba jedno: nechali ma naivnou, že aj svet mimo detí, že aj pracovný život môže byť rovnako krásny. A férový.

Šťastie sa ma držalo aj pri výbere a prideľovaní tém diplomových prác, a vedúcej. Finančná stratégia obce. Rodnej obce v období prelomových zmien – decentralizácie verejnej správy a prechodu mnohých kompetencií zo štátu na samosprávu. V tej dedine som kedysi fakt že žila. Inak ako v súčasnosti.

Ešte s pôvodným priezviskom som  robila v miestnej knižnici, organizovala disco, detský karneval, nacvičovala s deťmi program k výročiu obce. Verejná angažovanosť bola u nás doma odjakživa bežnou. Mama bola po Novembri veľa rokov  poslankyňou obecného zastupiteľstva a žiadna obecná akcia našu domácnosť neobišla bez povšimnutia. K tomu ešte preferencia logiky a láska k číslam. Lepšiu tému mi tzv. osud do cesty prihrať ani nedokázal.

 

Prečítajte si

Nazov clanku: Zmenili sme ženu, ktorá hovorí, že život

 

Nanosila som domov rôzne knihy, Obecné noviny, pozrela v knižnici univerzity, že ako sa s podobnou témou popasovali predchodcovia, vyžobrala na obecnom úrade rozpočty na roky 2002 až 2006. A pravidelne každodenne som spravila aspoň čosi. Nevedela som sa s  deťúrencami za chrbtom spoliehať, že čosi zosmolím na poslednú chvíľu.  

Ručne stručne som dala na A4 všetky texty, pripravila tabuľky, grafy, analýzy, úvod, záver aj zoznam použitej literatúry. Diplomová vedúca, pani docentka, spočiatku neskrývala obavy, že čo za spoluprácu bude s jednou dedinskou dušou bez mailovej schránky a internetového pripojenia, a s počítačovou takmer negramotnosťou. Žiadne Ctrl C a Ctrl V. Pri obhajobe bola spokojná a hrdá. Právom. Prísne, ale s citom ma usmerňovala. Spokojný bol aj mladší oponent. Iba jeden odsek, ten politický by tam nedal, ale nedbal.

Ten odsek bol tým, čo škor(š)piónka občas (?) musí. Rezom do živého. Pojednával o tom, že kontrola majstrovania s financiami v realite miestnej samosprávy podlieha veľmi malej, ak vôbec nejakej kontrole. Že mám veľké obavy, či obecná kontrola aj naozaj kontroluje. Že miestni ľudia majú minimálny záujem, lebo ani tomu nerozumejú a nemajú prístup. Však aj získať obecné rozpočty pre účely diplomovky bol vtedy náročný proces. Že len samotné fungovanie samosprávy – mzdy, odvody, tretí pilier, prevádzkové náklady úradu spotrebujú privysoké percento príjmov.

Diplomovú prácu z môjho neúhľadného, ťažko čitateľného rukopisu do štruktúrovanej podoby pretransformovala moja sestra. A čuduj sa svete, vôbec preto nemám  potrebu ju kdesi skrývať.