Nazvali ju dievčinou, hoci má 45 rokov. Riešili, že je priveľmi pekná, priveľmi neskúsená, že nikdy nebola v politike. Niekoľkokrát komentovali jej vlasy a pýtali sa ako často si ich umýva. Zaoberali sa tým, že je žena. Vyčítali jej, že sa ako advokátka angažovala v téme životného prostredia, lebo sa im to zdalo málo podstatné. Chceli na ňu nájsť špinu, no nedarilo sa. Vadilo, že je rozvedená a že nepoznajú jej partnera. Urobili všetko, aby na ňu v jej súkromí niečo našli. Nútili ju vyjadrovať sa k veciam, ku ktorým sa žiaden mužský kandidát vyjadrovať nemusí. Jeden poslanec ju nazval produktom firmy Eset. Ani si neuvedomil, aká krásna metafora sa mu podarila. Táto “dievčina” je totiž naozaj antivírusom. Pomáha vyčistiť krajinu zavírenú lžou, korupciou, klientelizmom, krajinu unesenú mafiou, v ktorej sa sledovať, či zabiť novinára stalo realitou. Zuzana Čaputová je antivírus, ktorý čistí špinu. A tá špina je pekne zažratá.

Na začiatku som ju vnímala ako ženu so silným hlasom, ktorým sa nebojí hovoriť jeden argument za druhým. Jej kľúčovou témou je spravodlivosť. Nemlčí, vždy je v diskusiách pripravená. Nebojí sa, nenechá sa dostať do úzkych aj keď sedí oproti statným manipulátorom. Nepodlieha prehnaným emóciám, keď treba zostať chladnou, no vie byť autentická a emotívna, keď cíti, že je to na mieste. Nenechá sa vtiahnuť do hádok a osočovania súpermi. Hovorí s ľuďmi vľúdne a milo. Na neslušnosť odpovedá slušnosťou. Nepotrebuje machistické gestá, ani podporovanie rodových stereotypov. Ak s priateľom cez víkend vyprážajú rezne, nemusia mať k tomu v kuchyni aj kamery. Je modernou súčasnou ženou ako sme my. Preto je nám sympatická.

 

 

Už od ohlásenia kandidatúry jej neustále kládli otázku, kedy sa vzdá v prospech Róberta Mistríka. Boli ešte viac ako dva mesiace do volieb, preferencie sa menili každým dňom, prieskumy hovorili každý niečo iné. No napriek tomu musela práve ona čeliť tejto otázke. Nech sa vzdá, veď to sľúbila a okrem toho, Slovensko nie je na ženu prezidentku pripravené…. Zuzana mala na obe tieto otázky argumenty, no verím, že ju vyčerpávalo odpovedať dookola na to isté. Čísla nakoniec ukázali, že urobila dobre. Je jasnou favoritkou a veľmi pravdepodobne postúpi do druhého kola prezidenských volieb. A veľmi pravdepodobne ich aj vyhrá.

Či je Slovensko na ženu prezidentku pripravené? Poviem to takto. Slovensko nebolo pripravené na politikov, ktorí túto krajinu prenechali mafiánom. Nebolo pripravené ani na aroganciu moci a na premiéra, ktorý bezohľadne po vražde dvoch mladých ľudí vyloží na stôl milión v “keši”. Slovensko nebolo pripravené na sledovanie novinárov, ani na milenku mafiána v roly štátnej radkyne. A stalo sa to. Nikto sa nás nepýtal. Nie sme pripravení si do nemocnice nosiť príbor a toaletný papier, lebo naše zdravotníctvo je vytunelované. Nie sme pripravení čakať mesiac na vyšetrenie, ktorého sa nemusíme dožiť. Naše deti nie sú pripravené na školstvo v katastrofálnom stave. Viac ako obedy zadarmo by ocenili kvalitné vzdelanie a zaplatených učiteľov, ktorí nemusia po nociach robiť druhú prácu, aby prežili. Na nič z toho nie sme pripravení, no deje sa to. Na ženu prezidentku je zdá sa Slovensko pripravené úplne.

Krajina volá po zmene. Po vražde Jána a Martiny sa pomyselný krčah plný arogancie moci rozbil. Pochopili sme, že treba bojovať proti oveľa väčšej skládke, ako bola tá pezinská. Tou skládkou je naše zanesené Slovensko. Zuzana Čaputová už boj proti jednej skládke vyhrala, teraz stojí na oveľa väčšom toxickou nánose špiny, ktorá sa tu nahromadila za posledné roky. Hoci ešte nevieme koľko hlasov podobných komu si volalo s talianskou mafiou, s istotou však vieme, že naša krajinka pod drobnými veľhorami nie je dávno idylickým miestom. Príbeh Zuzany Čaputovej je priam archetypálnym rozprávkovým príbehom Popolušky. Zo skládky, ktorú dala do poriadku poctivou a tvrdou prácou kráča smerom k palácu. Treba veriť, že ako všetky rozprávky aj táto bude mať dobrý koniec. V týchto voľbách je dôležité voliť Zuzanu, lebo ona je tá, na ktorú sme čakali.