|
Je daždivý jesenný, priam až pochmúrne symbolický deň v nórskom Molde. Po zlej noci, hoci v posteli v nemocničnom byte, ale so služobným telefónom pri uchu, vstávam ráno do poslednej 8.hodinovej "šichty" na miestnom chirurgickom oddelení.
Okolo poldruhej popoludní pravou rukou obsluhujem lyžicu, ktorou bágrujem v plastovom kelímku v mikrovlnke zohriaty teplý obed ( v takmer "socialistickom" Nórsku nemáte v nemocnici zamestnávateľom dotovaný teplý obed.... nórski kolegovia si nosia dva-tri krajce chleba, ja v kelímku varenú stravu, ako som zvyknutý z domoviny), ľavou rukou "odklikávam" na klávesnici pacientske výsledky, čím musím potvrdiť, že som ich videl.
Pravidlá sú pravidlá, musia sa dodržiavať....
Po skončení administratívnych vecí, beriem telefón a objednávam si taxík ku vchodu do nemocnice, aby som stihol lietadlo. Mám na to len 70minút...
Na druhej strane linky len vyzváňalo a nič.... Dovolal som až na štvrtýkrát, čo sa mi za 4 roky ešte nestalo.... Doteraz vždy na prvý....
Po rozlúčke a poďakovaní za spoluprácu s kolegami o 15.45 čakám pred vchodom, ale taxík nechodí, mešká už 10min.... Volám nazad, milo sa ospravedlnia, že určite príde, len sú zápchy, mám byť trpezlivý......
Prišiel milý asi 30-ročný chlap pôvodom z Ukrajiny. Meškal asi 15min, milo sa ospravedlnil, ale došli sme na letisko včas....
Dokonca aj lietadlo odletelo načas, do Oslo prišlo so 4 minútovým meškaním (18.04).... Žiaľ 20-minút som čakal pri páse, kým sa konečne objavia moje kufre (18.24).....zatiaľ som aspoň potvrdil v mobile check-in, aby som urýchlil prestup na iné lietadlo do poľského Krakowa.
Strhávam kufre z pásu, žiaden vozík nechcem, behom budem rýchlejší.... Priam letím "Red Bull slalom" pomedzi stále usmiatych a v kľude kráčajúcich Nórov vo večernom piatkovom komótnom móde.... Ja šprintujem, čo to dá.... Niektorí mali veľmi blízko k ťažkému úrazu, ale zvládli sme to všetci... Ešte aj po eskalátore nahor beriem schody po dva.....
Automat mi nechce vydať papierový pás s čiarovým kódom, aby som ich nalepil na kufre a odovzdal..... Zdrapím kufre a letím do "customers servis" firmy Norwegian, ktorá sa hrdí už päť rokov titulmi "najlepšia low cost letecká spoločnosť" a lepí si zlaté hviezdičky ku dverám lietadla.
Ak budú takí dobrí aj naďalej, nebude im stačiť na ocenenia ani trup Boeing 737 a budú musieť zväčšiť lietadlá, alebo začnú lietať s prívesmi.
Doslova zo mňa tečie pot, cítim ako cícerkom mi steká po chrbte až do gatí.... Ľutujem, že ešte nemám nad 60 a nenosím plienky.... Budem v lietadle sedieť v mokrom..... Čo už, musím odletieť..... Človek musí občas priniesť aj nejakú obeť.
Prečítajte si
Vychrlím na predajcu s blaženým úsmevom a vylízaným účesom na Cristiana Ronalda (chýbala mu chudákovi už len kabelka), že ho prosím rýchlo vytlačiť lístky na kufor, lebo sa strašne ponáhľam.... Najskôr ma zahriakne, že " láskavo nemám na neho kričať" ....
Napadne mi rýdzo pikantno- írečitý výraz s jedným oslovením v druhej osobe, jedným podstatným menom a dvoma nezhodnými prívlastkami, ale bleskovo nahodím priam nablblý previnilý úsmev, ospravedlním sa mu a vysvetľujem mu, že zajtra má moja sestra veľkú oslavu a ja súrne potrebujem stihnúť lietadlo a dostať sa za ňou......
Priam provokatívnym úsmevom mi odpovedá, že idem neskoro, že pred 3 minútami zavreli Gate....
Narýchlo mi na zadku v mojich "gate" naliaty pot zamrzne na ľadovec, ale premôžem sa, nahodím aj ja slizký úsmev a skúšam ešte frobnú fintu - prosím vás, tá moja sestra má zajtra svadbu, musím tam byť...... Mohli by ste to ešte nejako skúsiť???
Úsmevo-grimasa asi zaberá, dvíha pohybom slúchadlo a informuje ma, že volá šéfovi Norwegianu.... O pár sekúnd mi zasa s úsmevom oznamuje, že šéf nesúhlasí a odkazuje mi, že "pravidlá, treba dodržiavať"!
Môj pokus o úsmev sa pozvoľna mení na priblblú grimasu a v génoch zakódovaná oravská papuľa sa v štýle Transformers premení na Vezuv roku 79 pred Pánom.....
Šéfa Norwegianu počastujem nepeknými titulmi a do istej špecifickej destinácie posielam letisko, aerolinky, všetkých prítomných a nakoniec aj celú krajinu.....
Asi som slušne ziapal, lebo zisťujem, že sa na mňa upiera 30-40 zjavne prekvapených pohľadov....
Beriem do rúk svoje kufre, ešte stále mrmlem "mantru" pozostávajúcu z predložiek a troch-štyroch starostlivo vybraných slov lingvistického suterénu....
V hlave ešte zvádza krvavý MMA súboj moja rozorvatá purpurovo nas.....hnevaná oravská duša a 20monoklami dobitý zdravý rozum.....
Idem na opačnú stranu haly do "Customers servisu" spoločnosti SAS sa opýtať, že čo mi navrhnú ako kompenzáciu, že meškalo lietadlo a ďalších 20min som musel čakať na nešťastné kufre.....
Pani kyprejších tvarov s úsmevom mesiaca v splne mi oznamuje, že lietadlo meškalo iba 4 minúty a to, že ja som čakal na kufre, to je výlučne môj problém.... Hneď ma poúča, že v zmysle "pravidiel leteckej spoločnosti nemám nárok na žiadnu kompenzáciu letenky, môžem si zakúpiť ďalšiu na iné lietadlo. Zakúpiť si ju musím sám, ona poskytuje len informácie ohľadom letov spoločnosti SAS, nerobí nákup leteniek." ..... Čiže v konečnom dôsledku ma práve poslala tam, kde pred pár minútami som ja poslal celú jej krajinu.....
Zas vyhráva v súboji vášní moje horšie ja, nervový nápor si kompenzujem ďalšími "koprolalickými eufemizmami" v štýle podniku 4.cenovej a v hneve dvíham tvár k stropu letiskovej haly...... Priam výsmešne na mňa pozerajú drevené stropné dlaždice..... Už sa len bezmocne uškrniem a posmešne dodám, že som ich geometrický tvar použil za poslednú hodinu viac, ako ich je na celom strope....
Zhlboka dýcham, snažím sa odventilovat zvyšky zúrivosti a začať riešiť problém racionálne.....
Ale zjavne ešte nestačilo na dnes....
Vypadáva internet, nedá sa mi prihlásiť na miestnu wifi.... Mlčky, ale fakt mlčiac sa pozriem na strop haly (čestné pionierske :-) ) zapínam súkromné dáta a hľadám letenku do Krakowa, na letisku parkuje moje auto, iná destinácia neprichádza ani do úvahy. ....
Sú až tri možnosti: let do Waršavy, tam prespať a ráno do Krakowa, cena 240€ a v Krakowe 14.30.
Druhá možnosť- spím v Oslo, ráno priamy let do Krakowa za 420€ aj s kuframi, prilet 13.30...
Posledná - o dve hodiny odlet do Bergenu, tam prespať a ráno do Krakowa s priletom 9.45 za 210€......
Zaplatím letenku keďže najranejší a aj najlacnejší lístok je ten posledný a v palubnom lístku v mobile vyskočí okrem potvrdenia aj poďakovanie : "Ďakujeme, že lietate s Norwegian."
Po cca pol hodine trápenia s letenkou hľadám elektrickú zásuvku; mobilu dochádza šťava, mne už došla dávno...
Jedinú priam symbolicky nachádzam v kaplnke, ktorá sa už ani nevolá kaplnkou, ale "Stillerom" (tichá miestnosť). Pre bratov Moslimov sú tu dva koberce, pre ostatných 4 stoličky, konferenčný stolík a na ňom okrem Biblie leží korán, mormónska varianta biblie a ďalších asi 6-7 kníh pre rôzne náboženstvá.... Namiesto klasického kríža je 5x3 metre veľký čierny obraz s pravdepodobne "kóšer neutrálnym svetlom".... Kríž tu neprichádza ani do úvahy.... Bolo by to nábožensky nekorektné.
Ale symbolicky výborné miesto na upokojenie, zamyslenie a nabitie mobilu ako bonus.....
Som tam sám... Po extempore, čo som predviedol sa cítim až previnilo....
Po upokojení " hormónov" odchádzam s nabitým telefónom do Gate do Bergenu.
Predstava, že po dvoch týždňoch bez poriadneho nočného spánku idem čakať v Bergene do rána a prechádzať sa okolo kufrov ma "vzrušuje" ako erotický sen včasného adolescenta.....
O 21.30 bol plánovaný "boarding" do Bergenu.... Konečne sa mi darí zasa pripojiť na wifi, oznamujem svojim blízkym, že sa nemusia báť, že som sa neobesil, ale asi budem trocha meškať.... Tak 13 hodín....
Namiesto nastupovania do lietadla prichádza usmiata pani k mikrofónu, čo vyprovokuje asi stovku cestovaniachtivých nahrnúť sa k turniketom, ale namiesto otvorenia turniketov nám oznamuje, že odlet do Bergenu bude pár minút meškať; lebo majú síce voľné lietadlo, ale nemajú voľnú posádku a že sa nám v mene spoločnosti Norwegian ospravedlňujú.
Vo mne zahrajú všetky nervy s úsmevom sa postavím a po nórsky sa nahlas pýtam: "nie je tu niekto, kto má papiere na šoférovanie lietadla, aby sme nemuseli čakať???
Väčšina ľudí sa nahlas zasmeje, asi desiati mi s úsmevom otrčia palec nahor..... Už výrazne vychladnutý si sadám nazad, vyberám jeden z troch nachystaných chlebov, že ak by ma "niečo nepredvídané zastihlo po ceste"....
Chuť mi preruší pípnutie sms....
Je 22.32....Od Norwegianu prichádza sms v nórčine, že "boarding" na let do Krakowa (na ktorý ma len tak mimochodom nepustili z dôvodu dodržiavania pravidiel) bude zakrátko ukončený a Gate D17 sa uzatvára...... V tomto čase už malo byť lietadlo cca 80min po pristátí na letisku v Krakowe......
O ďalších 4-5 minút sa Norwegian unúva nanovo, tentokrát oznamujú, že let do Bergenu je z odložený z 22.00 na 23.50.....
Už si len symbolicky odfotím strop haly v Oslo, dožúvam posledný kúsok chleba a začínam písať tento text.......
O 00.50 nám v mene spoločnosti Norwegian pilot ďakuje, že sme s nimi leteli do Bergenu a ospravedlňuje sa, že už je uzavretá odletová hala, tak nemôžeme z lietadla ísť pešo, ale musíme počkať na autobus..... Čakáme v lietadle ďalších 10min.....
S úsmevom už pokojne hormonálne vybúreneho oddýchnutého pána v rokoch beriem svoje dva kufre a hľadám miesto, kde prečkám do rána s asi 20 ďalšími "šťastlivcami"......
Ďakujeme, že cestujete s Norwegianom.....
P. S. Je 2.26, dopísal som text a napadla ma myšlienka aspoň na chvíľu si zdriemnuť.
Hodili by sa zo dve poldeci koňaku, ale žiaden bar otvorený nie je....
A asi 10m odo mňa spí chlap, ktorý má buď nekonečne milujúcu manželku, alebo na 110% hluchú.... Chrápe ako píla Husquarna..... Asi ráno poďakujem Norwegianu, že som s nimi mohol cestovať...... Bol to naozaj zážitok......
