My ženy občas ťažko znášame „svoje dni”. Niekedy ale oveľa ťažšie znášame to, čo im predchádza. PMS, alebo predmenštruačný syndróm. Už podľa názvu to vyzerá, že ide o niečo zlé, čo evokuje pravidelne sa opakujúcu „poruchu”. PMS prichádza každý mesiac a každá z nás ho prežíva, či zvláda inak. Niektoré ženy ho nespozorujú vôbec, ale mnohé z nás počas týchto dní priam šalieme. Neviem, ako sa to prejavuje u vás, ale moje PMS nazývam „stridžie dni”. Prežívam pocity hnevu, návaly úzkosti, bolesti brucha, hlavy, niekedy obrovský hlad, chuť na sladké, slané a niekedy zasa nespavosť a nechutenstvo. Ak sa moje PMS obdobie navyše spojí s obdobím splnu mesiaca, mám chuť vybehnúť von a behať po lese ako zmyslov zbavená. Všetkých vtedy neznášam a seba najviac.

Moje telo prežíva veľký tlak, napätie, každá bunka je dráždivá a ja som zúrivá. Lenže čo s tým urobiť? Nemôžem sa predsa každý mesiac na pár dní zatvoriť niekam do chaty v horách, ideálne sama, a tam sa vykričať. Spoločne s PMS chodíme do práce, staráme sa o dieťa, nakupujeme, upratujeme... Keď som sedela v kancelárii s dvomi kolegami, presne vedeli, kedy je „ten čas”. Vedeli, že vtedy ma nehodno provokovať, ani testovať na mne kanadské žartíky. Snažili sa ma jednoducho povedané „nenasrať”. Boli fakt zlatí. Stačilo prísť do práce a pozrieť sa na nich a... vedeli. Lenže nie každá žena má také benevolentné zamestnanie, že môže na porade v openspace štyridsiatim najbližším kolegom zahlásiť: „Mám PMS, dávajte si bacha!” Zväčša sa musíme ovládnuť, potlačiť hnev, zúrivosť a potom nás v kuchynke pri varení kávy ide roztrhnúť od jedu.

 

Prečítajte si

Galantnosť je na dne!

 

Skúšala som všetko, aby som to zmiernila – čaje, oleje, bylinky, čínsku medicínu. Nakoniec som to povedala mojej známej psychologičke. Oznámila som jej doslova, že sa „správam ako šialená”. Zasmiala sa, pretože to nebola presne odborná diagnóza a skonštatovala, že mám svojmu cyklu poďakovať. Pozerala som na ňu ako na blázna a uvažovala, či aj ona práve nemá PMS. Podľa jej slov máme my ženy veľkú výhodu. Náš cyklus nám umožňuje prežívať veľkú škálu emócií. Vieme si počas štyroch týždňov prejsť mnohými fázami a naplno odžiť hnev, zúrivosť, agresiu, smútok, strach…

Ak o tom vieme, a vedome to prežívame, nemali by byť tieto emócie deštruktívne pre nás, ani pre naše okolie. Ak sa ich snažíme potláčať, otočia sa proti nám. Môže sa to prejavovať napríklad prejedaním, nespavosťou, sebadeštrukciou. Takže čo s tým? Zistiť, čo nám pomáha – niekomu pomáha šport, niekomu boxovacie vrece, niekomu fyzická práca v záhrade, niekomu vykričať sa. Pomáha aj odkomunikovať svojmu okoliu, že prosto nemáte práve dobrý deň a môže sa stať, že budete podráždená. Ak tým uvoľníme napätie a dáme emóciám priechod vedome, nebudú nás ovládať natoľko ako doteraz.

Vraj máme menštruáciu a PMS brať ako dar. Potlačené emócie sa môžu prejaviť, my sa prirodzene očisťujeme fyzicky aj psychicky a navyše sa agresia – inak povedané životná energia - neobráti voči nám smerom dovnútra a nepoškodzuje nás, ale máme šancu tú negatívnu časť agresie vypustiť. Aby sme mohli žiť a fungovať, potrebujeme občas vypustiť paru a vďaka tomu, že sme ženy, to máme o niečo ľahšie. Vďaka ti za to, PMS!

 

Prečítajte si aj Cenzurujú menštruáciu, ale porno so znásilnením nie