To je veta, ktorú mi často opakoval kedysi dávno môj vtedajší priateľ. Chcel tým zmierniť moje strachy. Bola som pomerne úzkostná osoba a často som si predstavovala, že veci zle dopadnú. Že neurobím skúšku, na ktorú som sa učila, že prídem o prácu, že niečo nedokážem, nezvládnem. Hoci som tisíckrát zažila, že veci dopadnú dobre, overila si, že zvládnem ľahšie aj ťažšie skúšky, stále som mala iracionálne obavy.  Ovládal ma strach, tréma a úzkosť. V zásade som ani nemala dni, kedy by som sa ničoho neobávala.

V ostatnom čase o strachu veľmi veľa premýšľam. Je to fenomén. Podľa odborníkov – psychológov - v západnej spoločnosti každým rokom pribúdajú duševné ochorenia, najmä depresie a úzkostné poruchy. Ovláda nás strach. Prečo? Žijeme v zásade v slobodných krajinách, nezažívame vojnový stav, v západnom svete nepoznáme hlad, chudobu, či nedostatok. Naopak, žijeme v blahobyte, prebytku a ak by boli systémy v jednotlivých krajinách správne nastavené a fungovala sociálna politika, zdravotný systém a absentovala korupcia, žili by sme všetci pomerne spokojne. No napriek tomu aj ľudia, ktorí netrpia nedostatkom, nežijú v chudobe, trpia strachom a úzkosťou.

Výsledkom je to, že naozaj zažívame zlyhania. Ak sa totiž neustále niečoho obávame, ak sa necháme ovládnuť strachmi a úzkosťami, tak nemôžeme dosiahnuť úspech. Nepustí nás to. Jednou z možností, ako sa nenechať ochromiť strachom, je stretávať sa s ním a spoznať ho. Spoznať, prežiť, ovoňať, ohmatať. Hlavne ho nevytesňovať a nepotláčať, lebo tým mu iba dávame silu. Okrem psychoterapie, ktorá nesmierne pomáha pri stretnutiach so strachom a úzkosťou, vedia pomôcť aj knihy. Nie je náhoda, že mnoho ľudí rado číta detektívne romány, trilery, prosto knihy, pri ktorých zažíva napätie a strach. Je to zvláštne, v našich životoch je nám strach nepríjemný, no ak ho priežívame pri čítaní knihy, alebo pozeraní filmu tak je to pre nás v poriadku, dokonca sa bojíme radi a dobrovoľne. Pri čítaní detektívok a trilerov sa vieme dotknúť svojho strachu pomerne komfortne. Vieme ho spoznať za príjemnejších okolností. Nie je to také osobné a tým nás to aj menej paralyzuje.

 

Prečítajte si

Rok strát a rok nachádzania

 

Na mňa niektoré knihy a filmy pôsobia, čo sa týka strachu, až terapeuticky. Hovorím napríklad o knihe Jozefa Kariku Priepasť. Hoci momentálne na Slovensku viac rezonuje jeho Trhlina, lebo jej sfilmovaná verzia sa práve dostala do slovenských kín, mňa najviac dostala jeho ostatná kniha Priepasť. Ako hovorí autor, je to kniha o strachu z hĺbok. Najmä tých vlastných. O strachu z prázdnoty, z toho, čo v sebe máme a o objavovaní skutočnej pravdy o sebe. Najmä druhá polovica knihy, kde sa hlavný hrdina nachádza na okraji priepasti a v zásade na pár metroch štvorcových prežíva svoju vnútornú drámu a prechádza obrovskou škálou pocitov urobí s čitateľom divy. Ja som prežívala veľkú úzkosť, ktorá sa striedala s hnevom, strachom, miestami prechádzala až do zúrivosti. Nevedela som si vysvetliť prečo to tak je. Potom som si uvedomila, že je to hra textu s mojím nevedomím. Že tie pocity prichádzajú preto, lebo spôsob písania knihy otvára určité strachy z hĺbky v nás samotných. Vtedy som si začala knihu neskutočne užívať. Prestala som bojovať a začala si svoje pocity zvedomňovať. Dokonca som si robila poznámky k tomu, čo cítim. Po prečítaní Priepasti sa u mňa dostavil až taký katarzný pocit. Uľaví sa vám, že je koniec a dráma sa skončila, no zároveň ste uspokojený, lebo ste svojmu strachu ukázali, že ho vnímate, vidíte a akceptujete.

Musím povedať, že čítanie tejto knihy mi naozaj pomohlo uvedomiť si a akceptovať veľa zo seba. Som menej úzkostná a ak aj prídu obavy, viem ich pomerne rýchlo spoznať a spracovať. Alebo si ich iba všimnúť a akceptovať. Lepšie sa mi žije a nepriťahujem si situácie, kde by ma strach ochromil a ja by som zlyhala. Možno u niekoho môže prísť katarzný moment pri nejakom filme, knihe, pri uvedomení si obáv v nejakej situácii. Každému pomáha niečo iné.

No jediný spôsob je nepodliehať a nenechať sa ním zraziť na kolená. Je to normálna emócia, ako každá iná, patrí do našej pestrej výbavy. Ak by sme pracovali s celou jej škálou, verím, že duševných ochorení by bolo menej.  Život bez strachu je nemožný, strach nás chráni pred mnohými nebezpečenstvami a nezmyselným riskovaním. Život so spoznaným strachom je oveľa lepšie zvládateľný.