|
Manžel odišiel za prácou na Nový Zéland, žijeme tu tri roky. V tejto našej druhej domovine sa mi tiež narodila dcérka Tove Tui. Žiadni príbuzní sem za nami doteraz neprišli, o dieťa sa teda staráme len my dvaja. Hlavne v prvých mesiacoch po pôrode to bolo náročné. Ktovie, či sem za nami niekedy zavítajú Tovinkine staré mamy alebo aspoň tety a strýkovia. Predsa len je to osemnásťtisíc kilometrov dlhá vzdialenosť.
Nedávny príhovor premiérky Jacindy Ardernovej na pôde OSN – o izolovanosti ostrovnej krajiny na samom spodku Južného Pacifiku – mi to všetko pripomenul. Najbližší susedia, malé tichomorské ostrovy, sú od nás vzdialené tri hodiny letu. Geografická izolácia Nového Zélandu prekvapivo prispela k hodnotám ľudí, ktorí tam žili – udalostiam vo svete sa nikdy neprizerali nečinne. Ich aktivita mala a má globálny účinok. O to viac dnes, keď sa hranice stierajú. Aspoň v tom virtuálnom zmysle.
Premiérka Ardernová, ktorej meno a priezvisko počas septembrovej návštevy v USA komolili politici i médiá, je stále mladá politička. Nemá ani štyridsať rokov, hoci o politiku sa začala zaujímať ešte na strednej škole. Počas svojich aktivít a rozhodnutí teda myslí na mladých ľudí, ktorí prejavujú otvorenú nespokojnosť so súčasným politickým systémom a vyzývajú politikov (a teda aj ju), aby veci robili inak. Nik ich doteraz nebol ochotný počúvať, čo sa ukazuje ako chyba. Celosvetovo.
Tínedžerská a dospievajúca komunita je prepojená viac ako kedykoľvek predtým. Zapája sa do spoločných environmentálnych či ľudskoprávnych kampaní z hociktorého kúta sveta. Za pár minút zorganizuje bojkot, zmobilizuje rovesníkov, všetko vyzdieľa na sociálnych sieťach. Títo mladí chcú, aby politici vo veku ich rodičov a prarodičov zmenili spôsob, akým využívajú moc. Aby konali zodpovedne, napríklad v oblasti riešenia negatívnych dôsledkov zmeny klímy. Vegetariánstvo, vegánstvo či bezodpadové fungovanie vašich detí či mladších súrodencov nie je snaha o získanie vašej pozornosti, nejaký výstrelok, poprípade trucpodnik. Je to životný štýl, zahŕňajúci aktivizmus, angažovanosť a záujem o politiku – minimálne v rovine volieb.
Ale ako sami vieme, prvovolič vie byť ako neriadená strela. Najmä keď sa k tomu pripočíta zaneprázdnenosť rodičov, nedostatok diskusií na škole a prístup k internetu – s ponukou kvanta informácii z často neoverených zdrojov. Dospievajúce baby a chalani uveria hocičomu atraktívne napísanému alebo nahovorenému, podporenému nejakým „influencerom“ na YouTube. Alebo „influencerkou“. Tou by mohla byť práve Jacinda Ardernová pre svoju popularitu. Politička sa stáva názorovou vodkyňou a vzorom správania aj pre novozélandskú mládež. A to nielen pre dievčatá. A vlastne nielen na Novom Zélande.
Táto večne zelená ostrovná krajina s rovnakým počtov obyvateľstva, ako Slovensko, by sa pokojne mohla uzavrieť do svojich vlastných hraníc a záujmov, obrátiť sa ostatným chrbtom a ostať iba vzdialenou vysnívanou turisticku destináciou s výjavmi akoby vystrihnutými z Tolkienových príbehov. Ale je naivné myslieť si, že by sa tým niečo vyriešilo. Izolovanosť totiž nikdy nie je riešením. Vie to každý, kto hľadá a nachádza súvislosti globálnych výziev, a komu je blízka solidarita medzi kontinentmi. Zem je predsa guľatá, preto nás nadmerné používanie plastov či vypúšťanie škodlivín do okolitého prostredia skôr či neskôr dobehne a negatívne sa odrazí aj na našom zdraví. Ak včas nezakročíme my a tí, ktorých sme si zvolili, aby nás zastupovali.
Žiaden systém nie je dokonalý. No dôležité rozhodnutia, ktoré padnú na pôde OSN, a z nich plynúce záväzky, treba brať vážne. Prihlásenie sa k multilateralizmu, teda k prepojenosti medzi národmi a úsiliu pracovať ako globálna komunita má obrovský význam. K tomu nás navádza Jacinda Ardernová, a naopak: od toho nás odrádza napríklad taký Donald Trump. Vyberte si, ktorou cestou pôjdete vy.
