|
Mám za sebou rozhovory s prezidentskými kandidátmi. Ešte ma čaká v denníku SME finálová debata, ale primárne - jeden na jedného to je náročnejšie ako viesť diskusiu s tromi kandidátmi. Každý rozhovor bol špecifický, na každý bolo treba hodiny príprav. Pre niekoho dopadli horšie, pre niekoho lepšie. Musím povedať, že odkedy som staršia a novinárku robím dlhšie, sexuálne narážky už počúvam zriedka. S politikmi sa mi to stávalo dávno, keď som bola mladučká, neznáma a začínala som. O to viac ma prekvapilo, že niektorí kandidáti, a dovoľte mi krátko pred voľbami nemenovať, s tým vyrukujú aj dnes.
Po prvý raz vôbec sa mi stalo, že jeden z prezidentských kandidátov prestrihal náš rozhovor do sexuálneho podtónu, zmenil moje otázky, svoje odpovede, a zavesil si to na sociálne siete. Neskôr potom pridal našu spoločnú fotku z rozhovoru a napísal k nej komentár, že na čo asi pri tom myslel, keď sa na mňa pozeral. Jeho blízky spolupracovník z kampane zas na moje priateľské rozlúčenie sa, že “už vás prepustíme, aj tak sa asi ponáhľate” reagoval, že keby som ich radšej “pripustila”, bolo by lepšie. V miestnosti zostalo trápne ticho, nikto sa nezasmial len oni dvaja, a ukončila som to so slovami, že my sme partia, kde toto nie je vtipné, ani slušné.
Možno je to trúfalé, ale dovolím si tvrdiť, že aj keď máme dve ženské kandidátky na prezidentky, muži moderátori si nič podobné nevypočujú. Viete prečo? Pretože sa to nehodí a ženy to vedia. Je to hlúpe, nechutné a trápne. Možno je základ nereagovať, ale ja často zápasím s tým, kedy už príde bod ohradiť sa. V rozhovore je to jednoduché – treba pokračovať v obsahu a nenechať sa vyrušiť, pretože presne preto to politici robia. Mimo kamery je to už trocha náročnejšie. Ak sa ohradíte, dáte najavo, že vám to prekáža. Ak sa neohradíte, nie je jasné, že je to neprípustné. A tak často lavírujem medzi týmito dvomi postojmi, sama nepoznajúc správnu odpoveď.
Niekedy s obdivom sledujem štáty, kde by niečo podobné znamenalo koniec v politike, hanbu na sto honov a jasnú diskvalifikáciu. U nás je to skôr folklór, ktorý má väčšina, nie menšina politikov. S touto generáciou už asi nepohneme, ale považujem za svoju povinnosť apelovať na dnešných rodičov – vychovávajte svoje deti k slušnosti k obom pohlaviam. Vychovávajte dievčatá tak, by sa ozvali, keď sa im niečo nepáči a chlapcov tak, aby rešpektovali ich hranice. Zmení to nielen takéto hlúpe small talky v práci, ale aj spoločnosť. Zmení to naše nastavenie, zmení to konverzácie. Aby vaša dcéra nemusela aj o 20 rokov počúvať chlípne kecy od mužov o dve generácie starších ako ona. Aby aj o 20 rokov nestála každý deň pred dilemou, či im vynadať alebo sa na to taktne vykašľať.
Prečítajte si
