Otvorený list Sereny Williamsovej
Venované všetkým neuveriteľným ženám, ktoré sa pokúšajú byť dokonalé.
Keď som vyrastala, mala som sen. Som si istá, že aj vy ste nejaký mali. Môj sen nebol taký, ako mávajú normálne deti, v tenise som chcela byť najlepšia na svete. Nie len najlepšou ženskou tenistkou.
Mala som šťastie na rodinu, ktorá ma podporovala a povzbudzovala k dosiahnutiu môjho sna. Naučila som sa nebáť. Naučila som sa, aké dôležité je bojovať za sen a, čo je najdôležitejšie, snívať vo veľkom. Môj boj sa začal, keď som mala tri roky a odvtedy som si nedala prestávku.
Ako však vieme, ženám až pričasto chýba podpora alebo ich dokonca odrádzajú od cesty, ktorú si vybrali. Dúfam, že spolu to môžeme zmeniť. Pre mňa to bola otázka životaschopnosti. Čo ostatní označovali za moje prekážky alebo nevýhody – moju rasu, moje pohlavie, slúžilo ako palivo pre môj úspech. Nikdy som nič ani nikoho nenechala definovať môj potenciál. Kontrolovala som svoju budúcnosť.
Ak niekto vytiahne tému rovnakých platov, frustruje ma to, pretože som vykonala rovnakú prácu a rovnaké obety ako naši mužskí kolegovia. Nikdy by som nechcela, aby moja dcéra dostávala nižšiu výplatu za rovnakú prácu, akú by spravil môj syn. To asi ani vy.
Ako vieme, ženy musia na ceste za úspechom prelomiť mnoho bariér. Jedna z nich je spôsob, ako nám neustále okolie pripomína, že nie sme muži, akoby to bol nejaký problém. Ľudia ma označujú za jednu z „najlepších svetových ženských športovkýň“. Hovoria, že LeBron je jedným z najlepších mužských športovcov? Je Tiger? Federer? Prečo nie? Určite nie sú ženy. Nikdy by sme to nemali nechať tak. Vždy by nás mali súdiť podľa toho, čo sme dosiahli, nie podľa nášho pohlavia.
Za všetko, čo som v živote dosiahla, som hlboko vďačná. Zažila som vrcholy a pády, ktoré prináša úspech. Dúfam, že môj príbeh, aj ten váš, bude inšpirovať všetky mladé ženy, aby sa snažili a išli za svojimi snami vytrvalo a odolne. Naďalej musíme snívať vo veľkom a umožniť tak ďalšej generácii žien, aby bola rovnako odvážna.
