Ivana Molnárová, výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia:
"Michala Kováča som vnímala ako dôležitú súčasť politického života, kedy sa v období mečiarizmu nebál postaviť voči nespravodlivosti. Je obdivuhodné, že mu nechýbala odvaha, aj keď vtedajšie časy na prezentovanie pravdy neboli tomu naklonené a čestnosť sa vtedy nenosila. V pamäti si ho uchovám ako prvého slovenského prezidenta, v našich novodobých dejinách.“
Monika Kozelová, dramaturgička, režisérka, aktivistka:
"Netvrdím, že som bol disidentom, ale bol som vedený ako podozrivá a nebezpečná osoba. Vyhlasujem, že som nikdy nespolupracoval so Štátnou bezpečnosťou a nebol som udavačom," vyhlásil prezidentský kandidát Michal Kováč počas tlačovej konferencie 12.apríla 1999 v Bratislave.
Adriana Kemka, PR a marketingová špecialistka:
"Prezident Michal Kováč bol jedným z ľudí, ktorým vďačíme za to, že dnes Slovensko nie je Bielorusko. V čase najtvrdšieho mečiarizmu, keď Mečiar a jeho ľudia okupovali tento štát, fyzicky likvidovali kohokoľvek, kto im stál v ceste a ničili morálnu výbavu tohto národa, si Michal Kováč zachoval rovný chrbát a postavil sa proti zlu. Jeho oponenti mu to neodpustili ani po tom, čo z úradu odišiel a naďalej mu život ničili absurdnými súdnymi procesmi.
Monika Beňová Flašíková, europoslankyňa za stranu SMER:
"Bol jedným z prvých v HZDS, ktorý pochopil že hnutie pod vedením Vladimira Mečiara nebude pre Slovensko prínosom. Ako prezident odmietol niektoré jeho nominácie, čo možno považovať na tú dobu za odvážne, neubránil sa však chybám v prípade amnestovania osôb spojených s prípadom údajného podvodu, v ktorom zohral úlohu aj jeho syn. A keďže o zosnulých treba hovoriť už len tie dobré veci, tak mu ku cti slúžilo aj to, že síce ako väčšina postrevolučných prezidentov nič výrazné za sebou nenechal, ale ani nepokazil."
Medzištátny priateľský futbalový zápas odohrali 6.júla 2001 na futbalovom štadióne v Nových Zámkoch výbery bývalých reprezentantov Československa a Maďarska.Toto podujatie sa uskutočnilo pod záštitou Nadácie Michala Kováča a Václava Havla. Na sn.slávnostný výkop stretnutia previedli bývalí prezidenti Slovenska Michal Kováč (vľavo) a Rumunska Émile Constantinescu (druhý zľava).
Eva Bachletová, publicistka, spisovateľka:
„Pán Michal Kováč ako prvý slovenský prezident sprevádzal našu krajinu v počiatkoch obnovenej demokracie a myslím si, že citlivo vnímal problémy rodiacej sa demokracie a politického spektra. Bol rozvážny a snažil sa vnášať do spoločnosti pokoj. Mrzí ma, že bol vystavený problémom s únosom jeho syna a domnievam sa, že zaiste trpel tým, že celá záležitosť nebola spravodlivo vyšetrená a uzatvorená. Ako otca a rodiča ho to muselo poznamenať. Rodine exprezidenta Michala Kováča vyslovujem úprimnú sústrasť a ostávam s nimi spojená v modlitbách.“
Alexandra Novotná, dermatologička:
Na archívnej snímke z 26. júna 1996 Michal Kováč mladší.
Adriana Hosťovecká, bývalá novinárka:
"V prvom rade chcem vyjadriť úprimnú sústrasť celej blízkej rodine. Michal Kováč bol pre mňa veľmi vzácny človek. Hádam nenaruším jeho pokoj, ak poviem, že zo začiatku jeho fungovania som ho zaraďovala ku všetkým starým komunistom, ktorí sa chcú po novembri 89 rehabilitovať. Och, ako hlboko som sa mýlila. Bol to skvelý človek, s veľkým srdcom a ako sa ukázalo, aj s obrovskou vôľou. Michal Kováč u mňa navždy zostane zapísaný ako štátnik, ktorý sa postavil valcu zo Zlatej Idky. Michal Kováč sa ťahal mojím krátkym novinárskym životom ako červená niť. Najskôr sme sa stretli vo VPN, neskôr som sa okolo neho motala intenzívnejšie, lebo som dostala dôveru STV ako mladá začínajúca redaktorka a bola som v parlamente pri jeho voľbe za prezidenta. Po jeho zvolení sa mi dostalo v spravodajstve STV ešte väčšej pocty, mala som pripraviť medailón o tomto vzácnom mužovi, prvom ponovembrovom slovenskom prezidentovi. Strávila som s ním a s jeho pani manželkou krásne chvíle a verím, že medailón v archíve STV stále niekde je.
Michal Kováč sa v čase svojho prezidentovania stal ochranným valom pred mečiarizmom. Jeho účinkovanie v slovenskom dianím bolo zárukou, že sme sa nedostali do izolácie pred svetom. Tak vnímam Michala Kováča ja a dúfam, že jeho prínos pre Slovensko zhodnotí aj história, keď sme ho celkom nedocenili doma. Opäť sa mi dostalo nesmiernej cti aj v tomto období a bola som redaktorkou, ktorá vytvárala osobný televízny archív pána prezidenta. Technicky ho zabezpečoval Siloš Pohanka a organizačne to mala na starosti Agentúra Paczelt. Bolo to v čase, keď sa už na príkaz HZDS a premiéra Mečiara na aktivitách prezidenta nezúčastňovala verejnoprávna STV. Monitorovali sme jeho najdôležitejšie zahraničné cesty, ale aj jeho pôsobenie doma na Slovensku.
Pri Michalovi Kováčovi som v tesnej blízkosti stála aj ako moderátorka Žurnálu rádia TWIST. Boli sme prví, ktorí priniesli informáciu o únose jeho syna Michala, ktorý mala na rováši SIS.
Napriek všetkému, napriek neuveriteľným tlakom zostal Michal Kováč tvrdý a neoblomný. Bohužiaľ ho zlomila až choroba. Vaša excelencia, odpočívajte v pokoji. Dnes už všetci vieme, že si ho veeeľmi zaslúžite. Česť Vašej pamiatke, PÁN PREZIDENT.“
.jpg)
Adriana Hosťovecká s Michalom Kováčom a jeho manželkou.
Monika Jankovská, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za stranu SMER:
"Je to smutná správa pre Slovensko i pre mňa, aj keď som nemala možnosť spoznať ho bližšie. Odkaz pána prezidenta Michala Kováča je zapísaný v našej histórii, aj v srdciach mnohých Slovákov. Bol a ostane prvým prezidentom v novodobej histórii Slovenska v čase krehkej demokracie, keď sa rozhodovalo o budúcnosti a charaktere našej krajiny. A to si vyžadovalo politický rozhľad, rozvahu i odvahu. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a najbližším. Česť jeho pamiatke."
Lucia Nicholsonová, podpredsedníčka NR SR, poslankyňa za SaS:
„Pána prezidenta Kováča si pamätám ako mäkkého a pokojného človeka, ktorý si vďaka Mečiarovi a jeho nohsledovi Lexovi prešiel peklom - v súkromí aj v politickom živote. Je pravda, že v minulosti podporoval HZDS a vzišiel z neho, ale nerozumiem tým, ktorí to dnes pánovi Kováčovi vyčítajú. Treba to vnímať v kontexte doby a pravda je, že mnohí na začiatku 90-tych rokov Mečiarovi naleteli a podporovali ho, medzi inými aj komentátori a ľudia zo spoločenského života Slovenska. Ja si ho vážim za to, že v rozhodujúci moment nepoľavil, postavil sa silnému Mečiarovi a pre časť slušných ľudí v krajine predstavoval alternatívu - umiernenú, inteligentnú politiku pre ľudí, v prospech slušnejšieho Slovenska.
Pamätám si hodiny pred prezidentským palácom, pamätám si únos jeho syna, pamätá si pranierovanie Michala Kováča st. A je mi veľmi ľúto, že sa dodnes nenašla politická vôľa na zrušenie amnestií na únos Michala Kováča ml.“
Oľga Gyárfášová, sociologička a vysokoškolská pedagogička:
„Politický príbeh Michala Kováča je dráma hodná Shakespeara. Svojím osudom, svojou odvahou a mierou utrpenia, ktoré si svojim vzoprením sa spôsobil, je porovnateľný s historickou postavou sv. Tomáša Becketa, najznámejšieho z canterburských arcibiskupov, ktorý sa v 12. storočí postavil svojmu pôvodne obdivovateľovi a priateľovi kráľovi Henrichovi II. Mocní neodpúšťajú, keď im niekto nastaví zrkadlo a oprávnene ich kritizuje. Mečiar valcoval prvého prezidenta novodobej Slovenskej republiky so všetkou brutalitou a bezohľadnosťou. Ohrozil život jeho syna, ponižoval ho a rozohral celú sieť siskárskych hier, ktoré ho mali zlomiť. Nezlomili. A za to patrí Michalovi Kováčovi obrovská úcta. Jeho silný charakter bol nepochybne jedným z faktorov, ktoré pomohli Slovensku vrátiť sa na cestu liberálnej demokracie a západnej integrácie. Jemu patrí „sieň slávy“. Ale mnohým ďalším politikom „klietka hanby“ za to, že nedokázali prelomiť Mečiarove amnestie a potrestať vinníkov únosu prezidentovho syna, smrti Roberta Remiáša a ďalších skrivodlivostí. Michal Kováč sa spravodlivosti nedočkal, ale my ostatní ešte stále čakáme.“
Prečítajte si aj Po únose syna potláčal v seba rodiča, ale veľmi trpel, hovorí Marta Privitzerová, ktorá pre Michala Kováča pracovala dlhé roky
