|
Objavila som nesmierne zaujímavý podcast, ktorý vysiela verejnoprávne Radio Wave patriace pod Český rozhlas. Jeho názov je veľmi nelichotivý a silný - Sádlo. Ide o autorskú podcastovú sériu Ridiny Ahmedovej o spoločenskom tlaku na ženský vzhľad a o tom, aké pestré a spletité sú cesty k prijatiu vlastného tela. Tak o podcaste píše webová stránka.
Po vypočutí prvej časti som bola nadšená. Podcast Sádlo prostredníctvom autorky Ahmedovej oslovuje ženy rôzneho veku a rozpráva sa s nimi o nesmierne intímnych veciach. O živote v tele, ktoré nezapadá do žiadnych noriem, ani tabuliek. Jej respondentkami ale nie sú ženy s morbídnou obezitou. Sú to mnohokrát ženy, ktorých postavy sú úplne štandardné a priemerné. Ženy s veľkosťami 40-44, také, ktoré majú možno iba oblé tvary. Tieto ženy si napriek tomu musia počas celého života vypočuť veľmi nelichotivé a hnusné poznámky na svoje telo.
Ridina začína svoj podcast obdobím detstva. Ženy rôzneho veku, z rôznych spoločenských kruhov hovoria o tom, čo museli zniesť od svojich rodičov, spolužiakov, súrodencov a rodinných príslušníkov na margo svojej postavy. Často sa to dialo najmä v čase, keď dospievali a ich telo sa tvarovalo do ženských kriviek. V čase, keď je naša duša najzraniteľnejšia. Od vyžratého prasaťa až po tlsté stehná a obrovskú riť tam nájdete takmer všetko.
Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky Žien v meste priamo vo svojom e-maily bez reklamy?
Obzvlášť zaujímavý je príbeh dievčiny, ktorá mala nesmierne kritickú matku. Po celé detstvo boli o jej tele vynášané súdy a hodnotenia. Teraz, keď je už dospelá, si matka netrúfa jej postavu komentovať. No rozhodla sa to preniesť na jej domáceho miláčika psa - chrta, o ktorom rada hovorí, že je tučný a mali by mu dávať menej jesť. Áno, až do takých absurdít vie dospieť rodičovská kritika.
Ďalšie diely Sádla sú zamerané napríklad na to, čo si ženy vypočuli od svojich partnerov, aké poznámky museli zniesť v posteli a pri sexe.
Osobitne sa Ahmedová v jednej epizóde venuje materstvu. Konkrétne tomu, ako sa ženy vyrovnávajú so zmenami svojho tela v tehotenstve, následne v materstve a pri dojčení.
Mnohé respondentky podcastu kritizujú nerealistické zobrazovanie materstva v médiách. Celebritné mamičky, ktoré sa na ne usmievajú z obálok časopisov, držiace na rukách krásne bábätká a chváliace sa plochým bruškom už mesiac po pôrode. Pre ženy, ktoré sa trápia svojimi jazvami, striami, vyťahanou kožou, či zapálenými prsníkmi sú takéto články a fotografie nemou výčitkou, že zlyhali. Hoci si samy vedia racionálne zdôvodniť, že ide o retuš, v ich podvedomí stále hlodá vnútorný kritik, ktorého počúvali ako malé.
Keď som tento podcast zdieľala na sociálnych sieťach a otvorila tému bodyshamingu - alebo zahanbovania ľudí, ktorých telá nedosahujú spoločnosťou vyzdvihovaný kult štíhlosti až chudosti, musím povedať, že som nezískala veľa páčikov. Ľuďom je táto téma nepríjemná. Už samotné slovo sadlo alebo tuk vyznieva ako niečo nesmierne hanlivé, s čím nechceme mať nič spoločné.
Prečítajte si
Keď prehovoria ľudia, ktorí žijú väčšinu svojho života v hanbe a ponižovaní, vyjaví sa mnohým tým „pekným“ ako sa svojim spolužiakom alebo kamarátom vysmievali, ako sa možno práve oni zaslúžili o to, že dané dievčatko alebo chlapec trpí celý život poruchou príjmu potravy alebo inou duševnou poruchou.
Čo ma však nesmierne prekvapilo, pod mojím príspevkom sa objavili komentáre, ktoré opisovali aj opačný bodyshaming. Mnohí mladí ľudia sú kritizovaní aj kvôli svojej prílišnej chudosti a štíhlosti. Dievčatá sú označované za anorektičky a bulimičky, chlapci zasa za nemužných a vychudnuté kostry.
Je zvláštne, ako veľmi naše okolie vyrušuje, ak nezapadáme do škatuliek a rozmerov či BMI indexov, aké nám niekto predpísal. Aké obrovské množstvo žien a mužov sa trápi kvôli svojim telám a rozmerom? Ako naše okolie vždy lepšie vie ako my, prečo sme tuční alebo chudí a má potrebu na to poukazovať.
Kým sa teda rozhodneme niekomu povedať, že má veľký zadok alebo nech zatiahne brucho a ak náhodou ten niekto bude naša dcéra, skúsme sa zamyslieť. Kde sa v nás berie tento kritik? Kde sa objavila krutosť, ktorá môže nášmu dieťaťu zničiť život? Poznáme ju z nášho detstva? Hovorili naši rodičia niečo kruté nám?
Ridine Ahmedovej nesmierne ďakujem za jej odvážny počin a otvorenie témy bodyshamingu v spoločnosti. Keď my, ktorí žijeme so sadlom začneme o tom nahlas hovoriť, možno už nebudeme musieť čakať hnusný komentár, ktorý nás bude bodať do srdca ešte celé roky.
