BRATISLAVA. Strava a pohyb vo veľkej miere určujú naše zdravie. Nevenujeme im však rovnakú pozornosť, hovoria odborníci v dnešný Svetový deň zdravia, vyhlásený v roku 1950 Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Hlavne z internetu sa denne na nás rútia rôzne informácie, čo naše telo intoxikuje, čo nás „zabíja“. Často ide o neoverené informácie bez zdroja a ľudia im rýchlo podľahnú. Vylúčia dôležitú zložky zo stravy v domnienke, že preň robia to najlepšie.
Štúdie potrebujú svoj čas
„Som zástanca vyváženého prístupu k rôznym zdravotným neovereným odporúčaniam. Mám niekedy pocit, že ľudia začali preferovať určitý typ potraviny na úkor inej, tej akože zlej. Často ide o veľmi nevyvážené informácie. Ja by som vždy zvolil zlatú strednú cestu. Preferovanie len jednej zložky potravy môže mať za sebou aj snahu marketingu, či predaja,“ upozorňuje pri príležitosti Svetového dňa zdravia Róbert Ochaba, z odboru podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva
„Určite nechcem na nikoho poukázať. Ale často je to marketing konkrétneho produktu, zameraný na predaj. A niekto urobí všetko preto, aby ho predal čo najviac. Nikdy nesmiete vyvyšovať konkrétnu zložky stavy na úkor inej. Vedecké štúdie, ktoré oznamujú nové poznatky v stravovaní prichádzajú z času na čas. Potrebujú svoj čas,“ vysvetľuje.
Strava bez pohybu nefunguje
Upozornil, že stavovanie však nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje naše zdravie. Bez dostatočného pohybu nám je dokonalo vyvážená strava úplne na nič. Iba stravovaním sa chorobám nevyhnete.
„Ak pohybovú aktivitu robíte pravidelne, žiaden vrcholový šport, tak potom aj strava sa inak v tele rozkladá. Neukladá sa vo forme tukových zásob vankúšikov. Vy sa vtedy cítite spokojne, napriek tomu, že ste si dopriali zákusky, čo by vám výživoví poradcovia neodporúčali, “ vysvetľuje dôležitý faktor odborník, ktorý sa podieľa aj na celoštátnom vzdelávaní a vyšetrovaní obyvateľov v rámci Svetového dňa zdravia. Tohto roku ho Svetová zdravotnícka organizácia zamerala na diabetes mellitus. Slovenskí hygienici vyšetria čo najviac ľudí na cukrovku, ktorá začína byť u nás vážnym metabolickým ochorením. V dôsledku akútnych a chronických komplikácií sa totiž veľmi výrazne podieľa na chorobnosti, invalidite a úmrtnosti.
.jpg)
Cukrovkárov pribúda
Celosvetovo sa počet chorých na cukrovku zvyšuje. Podľa štatistických údajov z Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2013 evidovali 340 445 diabetikov, čo je okolo 7 percent z celej populácie. Naďalej pretrváva vysoká miera novodiagnostikovaných prípadov okolo 22 000 (v roku 2013- 22 557) . V 90 percentách ide o diabetes typu 2, pri ktorom najdôležitejším vonkajším faktorom príčiny vzniku je nadváha, obezita a nízka fyzická aktivita.
Tento typ ohrozuje najviac starší ľudí, s genetickou dispozíciou. Zvýšil sa aj počet detí s cukrovkou tohto typu, ktorá bola kedysi u maloletých zriedkavá.
„Správne usmernené stravovanie a životospráva môžu pozitívne ovplyvniť viaceré rizikové parametre,“ potvrdzuje odborníčka na zdravú výživu Alžbeta Béderová, z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
.jpg)
Zdravotné komplikácie
Slepota, reumatická noha, poškodenie obličiek, srdcovocievne komplikácie, nehojace sa vredy a otlaky, mozgová mŕtvica a v neposlednom rade aj riziko úmrtia. Cukrovka poškodzuje hlavne nervy a cievy.
Ako jej predchádzať
Samozrejmosťou je obmedziť konzumáciu sladených potravín a nápojov. Obezita je jedným z najrizikovejších faktorov spôsobujúcich cukrovku, preto si váhu treba pravidelne kontrolovať. Vedúci Odboru podpory zdravia ÚVZ Róbert Ochaba radí pri prevencii cukrovky najmä veľa pohybu: „Odporúčaná je denná pohybová aktivita v trvaní aspoň 30 minút, najlepšie je stanoviť si určitý čas a fyzickú aktivitu postupne zvyšovať.“ A určite pod vplyvom internetu nič nepreháňať. “ Niektorí potom prepadajú až do stavu úzkosti, že úplne prestanú konzumovať dôležité zložky stravy potrebné na zdravý vývoj organizmu .“
Celosvetovo je výskyt cukrovky rovnaký už žien ako mužov, napriek tomu, že čísla jasne dokazujú, že ženy sa o zdravie starajú ďaleko lepšie ako muži. O preventívnych prehliadkach nehovoriac. Ide o dlhodobý trend a aj preto sa ženy viac dožívajú.
„Stredná dĺžka života u žien je 78 rokov u mužov 72. Vo vyspelých krajinách Európskej únie je u žien 83 až 84 rokov, muži okolo 75 . Je to veľký rozdiel. Je to aj dôsledok nízkej úrovne pohybovej aktivity , nesprávneho stravovania, fajčenia, či alkoholu. Vo vyspelých krajinách s tým majú oveľa menší problém,“ upresňuje .
Poradne zdravia pri ÚVZ SR
Vyšetrenia hlavných rizikových faktorov, ktoré súvisia so spôsobom života, poskytujú všetky poradenské centrá ochrany a podpory zdravia na 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR počas celého roka. Ich zoznam je uvedený na webovej stránke www.uvzsr.sk. Odborníci zabezpečujú bezplatné poradenstvo a vyšetrenia všetkým, ktorým záleží na svojom zdraví a chcú si ho chrániť.
Prečítajte si aj Nový liek môže zabrániť tretine úmrtí u diabetikov
