Dana Kleinert, aktivistka a riaditeľka Slovak Fashion Council:

„Určite nie. Rozhodnutie podstúpiť interupciu treba absolútne nechať na rozhodnutí ženy. Politici, ktorí predkladajú tieto nezmyselné a populistické návrhy, by sa mali radšej zamyslieť nad tým, ako vylepšiť a sfunkčniť sociálny a zdravotný systém, kde matka s dieťaťom, ktoré sa rozhodla donosiť, nájde naozajstnú pomoc ako aj programy prevencie. Nikto nie je za interupcie, je to posledná a krajná možnosť, ktorú si žena vyberie so všetkými dôsledkami. 

Je však nebezpečné, keď sa politici snažia zasahovať do výsostne intímnych a individuálnych práv žien, prípadne ich súdiť. Politici jednoducho majú vytvárať podmienky, aby sa ženy nemuseli za interupcie rozhodovať, nič viac, nič menej.“

 

 

Monika Beňová, europoslankyňa za stranu SMER-SD:

„Nie, zákon o umelom prerušení tehotenstva je na Slovensku nastavený v kontexte jeho zamerania absolútne regulérne. Návrhy na jeho zmeny sú čisto ideologické, prípadne špekulatívne, ako je to aj v prípade ostatného návrhu fašistickej strany, ktorá, žiaľ, sedí v NR SR. Že ide oveľa viac o populizmus ako ideológiu je odvoditeľné najmä z faktu, že strana, ktorá nepokryte spochybňuje vyvražďovanie ľudí počas 2. svetovej vojny nemá žiaden vzťah k životu v žiadnej jeho etape a forme.

 

Ivana Molnárová, CEO Profesia:

„Jednoznačne nepotrebujeme. Ak sa žena rozhodne z akýchkoľvek dôvodov prerušiť tehotenstvo, má na to plné právo a slobodnú voľbu. To, že zakážeme umelé prerušenie tehotenstva, neznamená, že zmizne, ale bude sa hľadat iný spôsob ako to urobiť. Príkladom nám môže byt Poľsko, kde počet ilegálnych potratov presiahol niekoľko 100-tisíc. Myslím, že tento spôsob môže ohroziť zdravie ženy.“

 

Jana Bednárová, kreatívna riaditeľka Chutné kytice:

„Nie, Slovensko nepotrebuje sprísniť interrupčný zákon. Potrebuje viac iné veci ako napríklad kvalitnejšie školstvo, lepší vzor pre spoločnosť v slušných politikoch či lepšie podnikateľské prostredie, potom aj obyvatelia Slovenska budú oveľa lepšie schopní sami za seba prijímať zrelé a zodpovedné rozhodnutia, ktoré nemusí za nich robiť štát v podobe zákona.“