|
Dnes je taký zvláštny deň. Ak aj niekto nemá dostatok vôle na odrieknutie si mäsa či kus koláča, môže sa vyhovoriť na generálny pôst. Na Veľký Piatok sa postia aj luteráni a tí sú teda dosť liberálni, tolerantní!
Okrem toho, dnes by človek ani nemal nič ťažké robiť. Veľký Piatok je vážnym sviatkom všetkých kresťanov, veď podľa kresťanstva práve v tento deň na kríži umrel Ježiš Kristus. A nie je najhoršie si spomenúť na históriu opradenú tajuplnom. Človek sa s ňou cíti celkom inakšie, sviatočnejšie, možno pokornejšie.
Veľký piatok
Vyzdobiť si dom kvetinami a žltými kuriatkami a maľovanými vajíčkami a vajíčkami z medovníka a venčekmi a ktovie čím všetkým, je však zvyk dosť dnešný a stal sa oslavou komercie. Čo všetko si najmä čínski pracujúci vymyslia, čo všetko vyrobia, aby nás po tieto dni sviatočné potešili a zároveň vymámili z našich peňaženiek kopec peňazí. Veď ste si určite všimli, že aj kraslice sú z čínskeho plastu! Vycifrované veselo svietia, lákajú nás, stoja pár eur... Nuž nekúp to! Veď ktože by si nechcel vyzdobiť byt tak pekne, po pohansky!
No napríklad takí Dáni, tí majú celkom iné novodobé zvyky! Celú Veľkú noc sa nepohnú z domu a čítajú detektívky. Veľa detektívok. Sú nimi posadnutí! Veľká noc sa v Dánsku mení na sviatky čítania a to čítania detektívok. Slováci však tiež menia sviatočné návyky, tradície! Teda... Tí z mesta! Výskum hovorí, že sa vyberú zo svojich ohučaných príbytkov niekde do prírody, ak sa dá priamo na lyžiarske svahy a Veľká noc ich zaujíma iba do takej mieri, či sa ešte bude dať lyžovať. Mnohí Slováci z miest dokonca nikomu ani nenahlásia zmenu svojho pobytu. Len aby ich nikto nevyrušoval. O svojich deťoch nevedia ani vlastní rodičia.
Ak má niekto rád nádherné zvuky zvoniacich zvonov, určite si všimol, že zmĺkli. Sú zviazané, tiché, smútia. Kňazi v kostoloch neslúžia omše, pokorne sa ponárajú do seba a myslia na toho, ktorý pre nás trpel na kríži. Trpel a umrel.
Veľký Piatok, podľa Vlada Tomčíka, bratislavského spisovateľa a historika, je aj dňom, kedy máme možnosť spomaliť všetci. Trochu stíchnuť, zamyslieť sa a najmä... Jemne hladovať. Lebo už aj starovekí filozofi vedeli, že deň pôstu je pre náš organizmus veľmi zdravý.
Baránok - symbol Veľkej noci
Vrátila som sa z Liptova a Liptov teda Veľkú noc zbožňuje. Je jarne vyfintený, domácnosti vyzdobené všetkým možným, len nie skutočnými kraslicami, ak pravda v rodine nemajú majstra umelca. A všimla som si, že sa tradície vracajú. Upečené barančeky si pohodlne vysedávajú na bielom vyšívanom obruse, niekde vyšívanom čínskou mašinou, inde poctivo rukou vyšívačky.
A viete, prečo je symbolom Veľkej noci práve baránok?, pýtam sa starej tety v domci na samote.
Nuž, lebo baránok je nevinný, ako bol nevinný sám pán Ježiš, odvetila ticho, akoby sa bála, že povie niečo, čo nemá.
Aby sme si však boli na čistom. Barančeka sme prebrali zo židovského sviatku Pesah, ktorý je oslavou odchodu židovského národa z Egypta. A malého prvorodeného baránka, vykotrbálaneho na jar, obetovali Najvyšiemu. Ako poďakovanie. Avšak... historici vravia, že tento zvyk je ešte starší, ako samotný sviatok Pesah.
Svet je nádherný vo svojej rôznorodosti a v tom, ako sa dokážu jednotlivé kultúry a náboženstvá navzájom obohacovať. Štyridsaťdňový pôst, pálenie Moruše, vajíčka a kuriatka a baranček... symboly jarného znovuzrodenia i očisty tela. Veci veľmi praktické, logické... Hádam preto sa udržali ešte od čias pohanov. A potom mnohé z nich prechádzali z náboženstva do náboženstva, z pokolenia na pokolenie... Len teda, bez lacných čínskych artefaktov.
Mám rada Veľký Piatok.
Tak nejako sklapnem. A uvedomím si, že na svete sú aj väčšie veci, ako plné brucho a „vyčančaný“ dom. A snažím sa celý deň premýšľať a čítať... hoci teda, detektívky nie.
