|
V našom podcaste si môžete vypočuť rozhovor s autorkou knihy Annou Metisovou. Rozprávali sme sa o písaní, čítaní, práci na knihe Ťažký stav beztiaže a o knižnom svete, do ktorého patrí nielen ako spisovateľka.
Kniha je napísaná veľmi citlivo, vnímavo, empaticky a pritom je o toxickom vzťahu. Je ako reálny život. Chvíľu neviete, koho viac ľutovať, lebo manipulátor vie, ako na to.
Domáce násilie nie sú len facky a modriny
„Napísala som knihu o dvoch mladých ľuďoch. O dobrom dievčati a o chlapcovi, ktorý sa nejaví dobre, možno v ňom hľadá hlavná hrdinka niečo dobré, ale nakoniec sa ukáže, že to dobré v ňom nie je.“
Takto opisuje tému autorka knihy Anna Metisová a dodáva: „Hlavnou hrdinkou je mladá vysokoškoláčka, ktorá žije na internáte a brigáduje v kníhkupectve. Trpí dopadmi domáceho násilia, ktoré zažívala ako dieťa. Trauma má na svedomí aj to, že nemá rada ľudské dotyky a vyhýba sa vzťahom a akejkoľvek intimite s mužmi. Okrem toho sa ale snaží žiť život bežného slobodného mladého dievčaťa.“
Pritom sama Anna hovorí, že keď ju jej známy – psychológ Patrik Havan, ktorý vtedy pracoval s obeťami domáceho násilia oslovil, aby napísala knihu s touto tematikou, najskôr odmietla, pretože jej to prišiel ako ťažký námet na spracovanie. O téme veľa nevedela a všetko si musela naštudovať.
Pod domácim násilím si totiž väčšina z nás predstaví facky a modriny. Menej sa však hovorí o duševnom či sexuálnom násilí. Počas písania ju usmerňoval práve Patrik. „Neexistuje ideálna obeť, opakoval mi Patrik. Pod obeťou si môžeme predstaviť kohokoľvek. Aj niekoho, o kom by sme to vôbec nepovedali, “ hovorí Anna.
Anna Metisová. Foto - archív A. M.
Neviem či aj vy máte pocit (rovnako ako autorka tohto článku), že o psychickom násilí vo vzťahoch sa hovorí menej ako o fyzickom, ale psychológa Patrika Havana sme sa pýtali aj na to, či vieme rozpoznať tento typ násilia na blízkej osobe.
Obete samé nevedia, čo je násilie
“Neviem o výskume, ktorý by sa priamo zaoberal tým, prečo sa o psychickom násilí hovorí menej. Zo skúsenosti a z kontaktu s klientkami (zväčša ženami), však viem povedať, že medzi ľuďmi stále prevláda predstava, že ak nie je prítomné fyzické násilie, tak „o nič vážne nejde“. Obeť mi niekedy sama povedala, že to možno preháňa, že sa vlastne nič strašné nedeje. A že jej to hovorí aj celé okolie – že si má vážiť svojho partnera, „veď je to dobrý, slušný chlap, veď ťa nebijú“.
V takýchto chvíľach som často bol prvý človek, ktorý situáciu pomenoval – že áno, toto je násilie. A že ak má človek pocit, že je obeťou násilia, tak ňou je,” konštatuje pschológ a dodáva: „Čo sa týka rozpoznania násilia u niekoho blízkeho – je veľmi ťažké to zovšeobecniť. Ale z môjho pohľadu je dôležité, aby sme boli k sebe navzájom trochu vnímavejší a láskavejší. A ak máme pocit, že niekto prežíva niečo bolestivé, ťažké alebo nepríjemné, tak už len povedať mu, že sme tu pre neho a môže sa na nás obrátiť, môže byť dôležitý krok.”
Spisovateľka Anna Metisová o téme násilia
Odvážny krok v tomto smere urobila aj spisovateľka Anna Metisová. „Knihu o domácom násilí som napísala preto, lebo je to téma, o ktorej by sa malo hovoriť a myslím si, že sa o nej hovorí málo. Ďalším dôvodom bola aj túžba, aby sme sa snažili pochopiť obete domáceho násilia. Častokrát sa k nim pristupuje z pohľadu, veď ty si za to môžeš sama, mala si ho opustiť. A tak to nie je. Svojou knihou som chcela ukázať, že obeť si zaslúži našu empatiu,“ uzatvára Anna.
A to obete akéhokoľvek násilia. Niekto má zjazvené telo a iný dušu. Podľa psychológa Patrika Havana na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú obetiam násilia – vrátane psychického. Napríklad Pomoc obetiam násilia, IPčko, Národná linka pre ženy zažívajúce násilie a ďalšie.
“Je pravda, že dokázať psychické násilie býva veľmi náročné. Ale pomoc nie je len o právnom systéme (aj keď aj ten je dôležitý). Pomoc môže byť aj psychologická, alebo sociálna.”Ako sám Patrik hovorí, v súčasnosti sa tejto oblasti odborne ani výskumne nevenuje, ale napriek tomu považujem za dôležité o tejto téme hovoriť – aj preto, že diskusia o psychickom násilí je u nás stále slabá.
K srdcu si môžeme zobrať aj ďalšie jeho slová. “Buďte pre daného človeka k dispozícii, buďte vnímaví a pripravení pomôcť. Aj keď neviete ako, stále môžete osloviť niektorú z organizácií, ktoré som spomenul – aj ako svedok násilia – a opýtať sa, čo môžete urobiť v konkrétnej situácii.”
Patrik Havan vyštudoval psychológiu na Trnavskej univerzite v Trnave, kde absolvoval bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre psychológie Trnavskej univerzity a ako vedecký zamestnanec na Ústave experimentálnej psychológie, Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. V minulosti pracoval ako psychológ, aj s obeťami násilia v neziskovej organizácii Pomoc obetiam násilia.
Obeť na to nie je sama
Záver knihy Ťažký stav beztiaže prezrádzať nebudeme, ale ak by sme túto tému chceli uzavrieť s náznakom optimizmu, môžeme si osvojiť slová Patrika Havana, s ktorým Anna knihu konzultovala. “Vždy existuje nádej a vždy existuje cesta von. Ako obeť nemusíte na všetko zostať sama. Aj keď nemáte vo svojom okolí nikoho, kto by vám pomohol, existujú organizácie, ktoré sú tu pre vás.
Ak sa bojíte urobiť záväzné rozhodnutie alebo vám chýba odvaha urobiť prvý krok, existujú aj formy kontaktu s nižšou bariérou – telefonické linky, chaty, e-maily... Žijeme v 21. storočí a aj pomoc pre obete sa tomu postupne prispôsobuje.”
Prečítajte si
