BRATISLAVA. Fetálny alkoholový syndróm (FAS) lekári diagnostikujú približne u 250 slovenských detí ročne. Ide o súbor telesných a mentálnych vývojových chýb plodu, ktoré vznikajú následkom konzumácie alkoholu v tehotenstve. Odborníci preto opäť upozorňujú, že tehotné ženy nemajú piť alkohol, a to ani v malom množstve.
Deti trpia nielen po narodení
"Bábätko zaostáva výrazne v raste, má viditeľné zmeny na tvári a rôzne telesné odchýlky. Už po narodení sa u týchto detí prejavuje dráždivosť, poruchy spánku a zaostávanie vo vývine. Deti však trpia aj v ďalších rokoch svojho života, nakoľko FAS a jeho spektrum postihuje predovšetkým mozog ako centrálnu časť nervovej sústavy," uviedla Oľga Okáľová, špecialistka na problematiku FAS z Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS pri Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Centrum uskutočnilo prieskum na vzorke takmer 400 odborníkov na Slovensku zameraný na povedomie o tomto syndróme. Ako vyplynulo z výsledkov, len 40 percent slovenských odborníkov si pojem FAS pamätá z vysokej školy a v praxi ho zaregistrovala iba tretina z nich. Len 30 percent respondentov z oblasti školstva by vedelo realizovať vhodné edukačné aktivity k prevencii FAS na školách, pozitívne však podľa centra je, že viac ako polovica respondentov počas svojej praxe neodporučila tehotným pacientkam piť alkohol ani v malom množstve.
Ani kvapka alkoholu
Diagnóze fetálny alkoholový syndróm sa dá podľa Okáľovej predísť tak, že tehotná žena alebo žena, ktorá plánuje otehotnieť, úplne prestane piť alkohol. "Mozog dieťatka sa vyvíja po celý čas tehotenstva. Alkohol vie v ktorejkoľvek chvíli jeho vývoj ovplyvniť, poškodiť či dokonca zastaviť," doplnila pediatrička Janka Nosková z centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS. Vedci zatiaľ nevedia určiť, aké najmenšie množstvo alkoholu v tehotenstve je bezpečné, odporúča sa preto nepiť vôbec. "Ešte nenarodenému dieťaťu hrozia okrem poškodenia mozgu aj fyzické deformácie. Tieto deti sú bezbranné, nemajú šancu ovplyvniť svoj zdravý vývoj," zhrnula Nosková.
Mnohé deti s FAS sa podľa Noskovej nepodarí diagnostikovať. "Sú väčšinou zaradené pod iné diagnózy, ako ADHD, autizmus, mentálna retardácia. Keby sa vedelo o ich presnej diagnóze, prístup k nim by bol efektívnejší," poznamenala Nosková. Poukázala na to, že správna diagnóza do piatich rokov života im pritom môže zmeniť život. "Ak majú stanovenú diagnózu aj primeranú terapiu, tak sú z nich šťastné deti, ktoré majú svoje obmedzenia, ale môžu sa zaradiť do spoločnosti," zdôraznila Nosková.
