|
Dom, stromček, Betlehem, darčeky. Svetielka, svetlá. Štedrá večera a veľká telka. Môj syn sa na to všetko díva, potom sa pozrie na Betlehem a opýta sa: "Mami, ako je možné, že kedysi ľudia žili v jaskyniach, Ježiš dokonca v maštalke a teraz majú toto všetko?" I odznela najsilnejšia vianočná veta. Otázka, ktorú si kladiem takmer každý deň.
Dnešná európska civilizácia žije v blahobyte. Máme všetko. No najťažšie je, naučiť sa s tým šťastne žiť.
Stále máme málo a tak pracujeme stále viac, aby sme mali ešte viac. Čas strávený s deťmi vymieňame za zarábanie peňazí na drahé hračky a tablety, ktoré nás majú nahradiť. Lebo nemáme čas...
I sadli sme si v tom našom blahobytnom dome pod ten blahobytný stromček a začali hrať Carcassone. Lebo tablet zatiaľ spoločenské a slovné hry u nás nevytlačil. Neviem ako bude o rok, ale tlaku kúpy niektorých vecí zatiaľ odolávam. Ako jedna z posledných matiek v mojom okolí v duchu: "Mňa žiaden digitálny črep nahrádzať nebude.." Snáď mi to ešte nejaký čas vydrží, lebo súperiť s dobou je fuška.
O pár dní mi na horskej chate jeden veľmi múdry človek povedal toto:
"Bol som na ostrove v Indonézii. Doteraz šťastní domorodci dostali satelity a televízie. Zrazu v nich uvideli, že ľudia majú autá, domy, spotrebiče, blahobyt. Aj im sa toho zachcelo. Jeden z nich mi povedal: Vy sa máte super, máte autá a všetko. Pôjdem odtiaľto. Aj my chceme. "
Ale ja som mu povedal: "Zbláznil si sa!! My robíme od vidím do nevidím, aby sme všetky tie veci splácali. Pracujeme aj pätnásť hodín. Ty len dve. S rodinou sa poriadne nevidíme, vy spolu tancujete a varíte. A potom šetríme rok na to, aby sme mohli prísť tu k vám a zažili aspoň pár dní to, čo vy máte každý deň a zadarmo."
Vtedy mu ten človek uznal, že má pravdu. Uznal, že má všetko, čo k šťastiu potrebuje.
Prečítajte si aj Puzzle, ktoré do seba zapadajú
