Je ešte len 10:30 a emócií tu máme už za oceán.
- - štrnásťročná ročná Timi po rokoch boja s nádorom hlási na facebooku, že má čisté MRko (magnetickú rezonanciu)
- - volám s maminou, ročník 1983, ale nemôže hovoriť, lebo práve "robia s manželom hygienu". Nádor zabezpečil, že je na vozíku. Má dve deti 3 a 6-ročné.
- - Príde mail. Vo fotke dievčatka spoznávam Terezku, ktorú som stretla pred rokom vo veľmi vážnom stave. Je po liečbe a má sa super.
- - volá mi jedna mamka, že jej syn je opäť v nemocnici.
- - otvorím mail a tam len jedna veta: "Ďakujem za to čo robíte, mali by vás naklonovať"
- - kolegyňa plače, nepýtam sa radšej prečo.
- - príde päť mailov, všetky firmy, ktoré som oslovila s prosbou o spoluprácu, povedali "áno".
Je 10:35 Spomínam si na syna, ako mi včera povedal, že sa čuduje, že som stále normálna. Od pubertiaka to považujem za lichôtku.
Idem robiť na tej knihe. Veselej, peknej, nezvyčajnej.
Dnes Vám ešte nepoviem akej. Ale čoskoro áno. Nie som ani autorom ani vydavateľom.
Len stále niečo vymýšľam. Pre nich všetkých.
Inšpirácie mám zjavne dosť.
Prečítajte si aj Čas karnevalov