Jane Neal študovala na Oxfordskej univerzite a Courtauld Institute v Londýne. Financial Times ju označili za poprednú odborníčku na súčasnú umeleckú scénu vo východnej Európe a je považovaná za jednu z najznámejších nezávislých kurátorov, ktorí dnes pracujú v oblasti maľby.

 

V Európskej únii máme spoločnú menu, vyznávame zhruba rovnaké hodnoty. Ako to však je so súčasným mladým maliarskym umením? Je v každej krajine iné? Čo ho najviac ovplyvňuje?  

„Jednoznačne sú tu spoločné črty, keďže umelci zdieľajú to isté médium. V rámci Európy poznáme celú históriu a vývoj umenia od starovekého sveta až podnes. Avšak stále si myslím, že hoci žijeme v omnoho prepojenejšom svete, individuálne odozvy na prostredie jednotlivca a podnety by mali byť aj tak u každého umelca iné. Takže, nemali by sme sa príliš ponáhľať so zovšeobecňovaním alebo podceňovať potrebu umelca hľadať svoje vlastné jedinečné zdroje inšpirácie.“

 

Dá sa povedať, že niečo je v umení moderné tak, ako je to „in“ napríklad v móde? Vieme povedať, že teraz „idú“ takéto farby, alebo teraz je v móde takáto technika maľovania alebo takéto objekty na plátnach...? Alebo je maľba rýdzo individuálnou výpoveďou a nič takéto na ňu neplatí?

„Nanešťastie dnešní umelci naozaj hľadajú to, čo je moderné, ale vyznieva to veľmi plocho. Je lepšie, keď sa každý umelec vloží do takých subjektov, kde to tak cíti, aby sa mohol pohnúť s ich objavovaním, skúmaním a stvárnením jedinečným a zaujímavým spôsobom. Ja osobne sa nezaujímam o umelcov, ktorí sa pokúšajú byť moderní alebo zapadnúť do určitého trendu. Ale toto sa líši od tých, ktorí sa posúvajú smerom k skúmaniu určitej témy alebo techniky spoločne so svojimi kolegami, a takto sa potom  zrodí ten nový pohyb, a to je zaujímavé. Čo sa týka pojmu „moderné umenie“ , to je nesprávne pomenovanie. Moderným umením sa nazýva umenie konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Ak hovoríme o dnešnom umení, mali by sme ho popisovať ako súčasné.“

 


Jane Neal, britská kurátorka súčasného umenia a predsedníčka poroty súťaže Maľba 2017,
víťazky Marta Kissová, Žofia Dubová a Hana Garová a zástupca organizátora súťaže, riaditeľ úseku
firemného bankovníctva VÚB banky Jozef Kausich. Foto - Grape PR

 

Ako sa dnešná doba pretavuje do maliarskeho umenia? Máme dostatok mladých umelcov, ktorí chcú naplno tvoriť?

„Jednoznačne som presvedčená, že maľba ako forma umenia prosperuje. Je to stále veľmi atraktívne médium pre mladých študentov umenia i pre umelcov.“

 

Máme v Európe dosť silných a kvalitných umeleckých škôl či učiteľov umenia?  

„Umelecké školy navštevuje viac ľudí ako kedykoľvek predtým, ale podľa môjho názoru západoeurópske umelecké školy sú pre študentov sklamaním, čo sa týka vyučovania maľby. Študenti nedostávajú inštrukcie ohľadne techniky alebo podstaty média, ktoré si zvolili. Namiesto toho sa učia kultúrnu teóriu a filozofiu, a je to skôr o myšlienkach než o činoch. Toto bolo a je absolútne bláznovstvo. V žiadnych iných umeleckých odvetviach by ste nenašli študenta, ktorého by pobádali k tomu, aby nerozumel svojim umeleckým formám. Žiadny hudobník by nemal úspech, keby neovládal stupnice, etudy a hru alebo keby sa nenaučil hudobnú teóriu. Úplne súhlasím, že maľba by nemala stagnovať alebo byť anachronistická. Avšak nenaučiť študenta, ako sa správa maľba, aká je dôležitá príprava plátna či aká je úloha geometrie na to, aby ste dali dohromady kompozíciu, je obrovská chyba. Pokojne narúšajme pravidlá, no najprv sa ich naučme!“

V určitom období sa tradičná metóda ateliérového vyučovania zachovávala v rámci Východnej Európy a v Rusku, ale usudzujem, že odtiaľ mizne, a to je obrovská škoda.

 

Prečítajte si

Prestížnu súťaž pre mladých umelcov ovládli ženy

 

Som si istá, že figuratívna maľba bola v určitom období vyhlasovaná za mŕtvu kvôli dvom protikladným politickým ideológiám, ktoré rozdelili svet počas studenej vojny. Američania boli zástancovia abstrakcie a západná Európa konceptuálneho umenia, lebo sa jasne odlišovalo od socialistického realizmu. Ten sa postupne začal spájať s komunistickou propagandou. I keď od opätovného zjednotenia Európy je táto hádka dozaista zbytočná, respektíve by prinajmenšom mala byť.“

 

Máme v dnešnej dobe dostatok ľudí, ktorí ocenia umenie a prídu do galérie?

„Samozrejme, ľudia potrebujú umenie a potrebujú sa pozerať na umenie. Čokoľvek iné nás mení v robotov. Umenie kŕmi dušu, technológie ju skôr drancujú.“

 

Kedysi bola pre bohatých tútorov česť mať v dome obrazy skvelých umelcov a podporovať umenie aj finančne. Je to tak aj dnes?

„Patróni sú aj v súčasnosti mimoriadne dôležití. Som veľmi šťastná, pretože môžem povedať, že stále existujú ľudia, ktorí sú pripravení byť patrónmi. Podporujú umelcov, v ktorých veria.“

 


Foto - Jozef Barinka, magazín MIAU

 

Nedávno ste boli predsedníčkou poroty Maľba 2017, prestížnej súťaže, ktorá podporuje mladých umelcov. Víťazky získali finančnú podporu od Nadácie VÚB, ktorá túto súťaž organizuje. Čo hovoríte na umelcov, ktorí sa prihlásili, čím vás najviac zaujali?

„Som rada, že som bola pozvaná. Je pre mňa dôležité vidieť, čo mladí ľudia robia a tvoria. Pri všetkých troch víťazných dielach sme ocenili ich autenticitu. Všetky sú presvedčivé, každé svojím spôsobom. Ocenené maľby zaujmú vyváženou súhrou kompozície a farby, techniky i námetu,“

 

Piccaso, Renoir, Dalí, Keď hovoríme o maľbách v školách, máme veľa mužských maliarov. Chýbajú tu ženy...

„Historicky áno, ale do obdobia Renoira a neskôr Picassa a Dalího bolo veľké množstvo známych žien-umelkýň. Takže s týmto nesúhlasím. Nedávno boli historické knihy zrevidované a z obdobia impresionizmu oslavujú Berthu Morisot, Mary Cassatt, Evu Gonzáles a Máriu Bracquemod. Čo sa týka 20. a 21.storočia, tam je nespočetné množstvo slávnych žien-umelkýň. Spomeniem aspoň ženy ako sú Georgia O´Keefe, Frida Kahlo, Louise Bourgeois a Jenny Saville. Je však rozdiel medzi veľkým množstvom žien, ktoré navštevujú umelecké školy a neporovnateľne malým počtom žien, ktoré stále pracujú ako umelkyne po dosiahnutí 30 rokov.“

 

Sú ženské maľby iné ako tie mužské?

„V skutočnosti nemám rada túto otázku. Naozaj nechcem rozdeľovať umelcov na základe pohlavia. Namiesto toho by som brala do úvahy prácu jednotlivých umelcov a neposudzovala či nehodnotila umenie v zmysle sily, ktorá sa zakladá na pohlaví jednotlivca. Nemyslím si, že to pre prácu umelca užitočné. Potrebujeme sa zamerať na zlepšenie kontextu pre maľbu aj v umeleckých školách aj v inštitúciách. Mali by sme viac podporovať mladé ženy-umelkyne. Možno potrebujeme viac mentorov a patrónov, aby ženy mali pocit, že môžu pokračovať v rozvoji svojej činnosti a mali potrebné sebavedomie, aby mohli ďalej pracovať.“

 

Prečítajte si aj O výstavu Christian Dior, tvorca sna, je v Paríži veľký záujem