|
Kto okúsil na vlastnej koži, vie. Kto videl, pozná. Kto nemal tú česť, vie si isto predstaviť fňukajúce, trucujúce, krokodílie slzy roniace, trpiace dieťa kdesi v nákupnom centre, ktorému odoprú uspokojenie aktuálnej a veľmi naliehavej túžby po niečom novom. A že v súčasných obchoďákoch tých lákadiel pre detské oči a duše je neúrekom!
Jedni želania rýchlo vyplnia, nechcú sa strápniť. Dieťa naučia, že takto sa to dá. Iní nechajú potomka sa vyrevať, alebo mu dajú výchovnú, teda nech už má fest dôvod rumázgať. Sofistikovaní odpútajú pozornosť, pri malých deťoch to býva brnkačka, alebo vopred malú bytosť pripravia na to, že dnes ti kúpim topánky a jednu menšiu hračku, a nič viac.
Že sa takto manipulatívne vydieračsky vie správať malé dieťa, frustrované, nespokojné, nepokojné, rozmaznané sa ešte dá rozchodiť. Však to, že ani mnoho dospelých osobností nevyzulo detské topánky a bojuje rovnakými zbraňami, už tiež chápem. Beriem na vedomie a vypínam prijímač. Z pudu sebazáchovy sa o to vehementne usilujem.
Idete uťahaná z práce. Nie že idete, už sa ledva vlečiete a vlečiete aj svoje bolesti, starosti, pochybnosti, plné tašky, ťažké plecia. Túžite ich čo najskôr odhodiť, vyložiť nohy, vypnúť mozog, zapnúť veget a len tak vegetovať aspoň do ranného budíčka a ďalšej pracovnej rutiny. Štekot nasrdeného psa vami nehne. Ľadová sprcha studených slov bez citu, empatie s vašou únavou, vám berie zvyšky energie. Si zlá, aj decko máš zlé, prinášaš zlo a ja... ja som dokonalá bezchybnosť, nič som v našom vzťahu nepokazila, vždy som čestná a férová, viem priznať vlastné chyby a ospravedlniť sa (pozor toto je moja irónia) a ty, ty si vinou všetkého...
Zlo neprichádza vtedy, keď je človek plný sily, zdravia, optimizmu, nadšenia a energie. Zloba je slabšia ako dobro, preto príde vtedy, keď vetrí príležitosť na víťazstvo. A často v rúchu baránka, ktorý núka sladkosť. Rafinovaný cukor. Keď je matka odrezaná od sveta, dlhé roky doma s malými deťmi, bez priateliek. Keď manžel pre množstvo práce nezvláda alebo jednoducho nevie, lebo nemal vzor, ako ohromovať manželku sladkými slovami, gestami a kvetmi. Keď sa finišuje v príprave na štátnice. Alebo, cestou z práce po ťažkej kontrole. Alebo keď vás tvrdo hodnotia. Vtedy je najväčšia pravdepodobnosť, že sa nakŕmi jak hladný psisko uviazaný kdesi na reťazi.
Prečítajte si
Empatia je skvelá vec. Schopnosť vnoriť sa do pocitov iného človeka, schopnosť vnímať jeho potreby. Pochopenie jeho vnútorného stavu, ba až vyvolanie podobných pocitov vo svojom vnútri. A som pri kameni úrazu. Práve táto superschopnosť empatie môže byť zradná.
Stretnutie, či až vzťah s človekom, čo empatiu nedostal do vienka ani sa jej nepriučil, čo má nulovú sebareflexiu, kolízia s emocionálnym slonom, sorry slonie zvieratá, viem, že máte city, s narcisom bež žltého kvetu a vône, s manipulátorom, s citovým vydieračom, s tým, čo sa detinsky ľutuje, hoc je fyzicky veľký, s tým, čo je plný závisti a nenávisti (a je jedno či nosí iba gate alebo aj sukne a šaty) pre citlivú bytosť prináša rovnaké závery ako stret malej, plachej myšky a veľkého nenásytného kocúra. Kto videl, ako sa tento lovec vie zabávať na účet svojej naivnej obete, vie o čom točím. Pobaví sa a mŕtvu myš nechá ležať pred dverami.
Áno, buďme citliví. Dávajme empatiu. Buďme počujúcim uchom, chápajúcim mozgom, súcitiacim srdcom aj pomocnou rukou. Vždy však zatiahnime na hlbinu tých dobrých vlastností a úmyslov. Lebo kto zlo ignoruje, kto zlu pritakáva, kto zlo empaticky toleruje, kto mu neprotirečí, dáva mu silu.
