|
Toto zlaté pravidlo mi dnes šplechlo do tváre viac, ako inokedy. Nie každý deň sa žena dozvie, že muž jej snov bude otcom dieťaťa. Lenže nie toho jej.
Tak sa stalo, že aj ten, ktorý mi nedáva niekoľko rokov už spávať, bude mať na svete nositeľa svojho DNA. Veď aj také treba. Rana ako z dela, ale nie taká zdrvujúca, ako by som si myslela.
Ži a nechaj žiť. Asi sa vážne začnem týmto pravidlom riadiť. Budem žiť, presne, ako mi to pravidlo odporúča. A nechám tým žiť aj druhých.
Samozrejme, všetky sny sa týmto dňom ničia. Teda len tie súvisiace s ním. Ale môžem to brať ako priestor pre tvorbu iných. A možno práve tento deň mal prísť. Aby som prestala žiť pozadu, a začala žiť odznovu. Ale trošku inak.
Niekedy sa Pána Boha pýtam, prečo sa občas dostanem do situácie, kedy mi je toľko vzaté. Ale ono sa vraví, že Boh nikdy nevezme viac, že nikdy neberie nič, čo nedokáže a nechystá sa adekvátne a možno aj lepšie nahradiť. Inak povedané, verím, že sa mám načo tešiť a napriek terajšiemu emotívnemu a psychickému šoku a pocitu, že som narazila doslova „na hubu“, je predo mnou niečo lepšie. Aj keď priznávam, že mám chuť rozbehnúť sa, prípadne odísť na pár dní na samotu do lesa.
A čo ak som si len chcela dať viac, než potrebujem reálne?
Prečítajte si
Tak len sedím a hľadím „do blba“. Niečo vo mne umrelo, niečo ožíva. Možno by som mala revať, hádzať sa o zem, búchať susedom do steny a ziapať z plného hrdla. Ale ja to akosi nevidím a necítim. Je pravda, že som vnútorne stíchla, ale neumrela. Zdá sa mi to zvláštne.
Ešte dnes som v kaviarni natrafila na pár ženatý muž – milenka. Rozhodla som sa nesúdiť.
Možno to bola podvedomá príprava na večer.
Je to tak, som žena, ktorej vysnený muž čaká dieťa. Nie so mnou. Malo by ma to ničiť, no napriek tomu to vo mne vytvára čosi nové....Držím si palce, možno nastane v mojom živote niečo revolučné.
