|
BRATISLAVA. Keď sa povie veda, čo vás prvé napadne? Predstavíte si muža v bielom plášti? Alebo môže bádať aj žena? Vidíte ju ako literárnu vedkyňu, sociologičku alebo matematičku či astronomičku?
„Ženy sa zaujímajú skôr o oblasť life science, sociálnych a humanitných vied oproti matematike, fyzike, vedách o Zemi a vesmíre či technických vedách,“ hovorí PR manažérka Slovenskej akadémie vied (SAV) Michaela Španková.
Pomer mužov a žien na Akadémii je podľa nej vyrovnaný, aj preto nemajú špeciálny program na podporu žien vo vede.
Štatistiky počtu žien a mužov na vedúcich postoch však ukazujú úplne iný pomer. Na čele vedeckých organizácií je 41 riaditeľov a 15 riaditeľok. V predsedníctve Akadémie sedí 11 mužov a štyri ženy, v sneme 44 mužov a 18 žien. Vedecká rada má 18 mužov a štyri ženy.
Noc výskumníkov 2014. Foto - TASR
Malé platy, viac žien
„Keď sa pozrieme na hierarchiu, čím vyššie stúpame po rebríčku, tým je žien menej,“ hovorí riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová. Pomery na akadémii odrážajú podľa nej celkové pomery na Slovensku – keď podiel žien v nízkoplatených odboroch ako zdravotníctvo, školstvo či veda, je často vyšší ako podiel mužov.
Ženy sú riaditeľkami len zhruba v jednej tretine ústavov, upozorňuje. Najlepšie skóre majú ústavy oddelenia vied o neživej prírode so 43 percentným zastúpením žien vo vedení. Najmenej je to v oddelení vied o človeku a spoločnosti s necelou tretinou.
Martina Lubyová sa venuje výskumu v oblasti prognostiky a aplikovanej ekonómie. Osobne sa s diskrimináciou nestretla. „Keď už žena dosiahne istú pozíciu, nikto jej nemôže brániť zúčastniť sa činností, ktoré k tomu patria,“ hovorí. Problém je sa na tú pozíciu dostať, dodáva. Ženy na Slovensku totiž často narážajú na takzvaný sklenený strop, dodáva. To podľa nej platí pre súkromný aj verejný sektor.
Martina Lubyová Foto - TASR
Samotný štýl riadenia a spôsob komunikácie na týchto postoch je často taký, že ženy nezapadnú do kolektívu, vysvetľuje. Pri riešení konfliktov vo vyššom manažmente sa napríklad stáva, že niektorí muži sa snažia ženu obísť a riešiť problém ako chlap s chlapom. Emočná stránka a prežívanie je u žien iné než u mužov, aj vďaka ich prispôsobovaniu sa sociálnym požiadavkám, vysvetľuje. Práve preto však podľa nej môže ženský pohľad na vec často prispieť ku konštruktívnemu riešeniu problémov a prevencii silových riešení.
Systematickú snahu podporiť vyššie zastúpenie žien na manažerských pozíciách v slovenskej vede nezaregistrovala. Dlhodobú tradíciu otvorenosti a rovnoprávnosti majú podľa nej napríklad škandinávske krajiny. Tiež Nemecko, ktoré uplatňuje kvóty pre zastúpenie žien vo vedení aj v súkromnom sektore. Problémom je podľa nej však aj celkovo slabá podpora vedy na Slovensku.
.jpg)
Rodina nemá byť len na žene
Ivana Budinská je od júla tohto roku riaditeľkou Ústavu informatiky SAV. Predtým pracovala vo vedení ústavu ako zástupkyňa riaditeľa a vedúca oddelenia Modelovania a riadenia diskrétnych procesov. Venuje sa výskumu v oblasti kybernetiky a aplikovanej informatiky. „V odbore, v ktorom pracujem, neexistuje diskriminácia,“ myslí si.
Rovnaké príležitosti podľa nej majú odborníci bez ohľadu na ich vek, pohlavie, národnú, štátnu, rasovú príslušnosť. Priznáva však, že na ústave pracuje oveľa menej žien, ako mužov. Tomu zodpovedá aj ich zastúpenie vo vedúcich pozíciách, dodáva. Aj preto oceňuje iniciatívy univerzít a firiem, ktoré sa snažia spopularizovať štúdium informatiky medzi dievčatami už na stredných školách.
Problém podľa nej môžu mať mladšie ženy, ktoré musia riešiť dilemu kariéra alebo rodina. Vidí za tým zaužívané stereotypy. „Je dôležité si uvedomiť, že starostlivosť o rodinu nie je výlučnou záležitosťou matky,“ hovorí.
Aj preto sa jej pozdáva napríklad francúzsky model, kde je zo sociálneho zabezpečenia hradený určitý počet dní si rodičovskej dovolenky pre obidvoch rodičov súčasne. Osobne radí nezanedbávať rodinu pre kariéru. „Skúsenosti, ktoré sú potrebné pre dobré fungovanie rodiny, sú určite veľkou devízou aj pre profesnú kariéru,“ myslí si.
Situácia sa podľa nej výrazne líši aj v rámci Slovenska. V Bratislave sa už nikto nepozastaví nad tým, ak má žena vyššie postavenie, či zarába viac ako jej partner.
Problém vidí skôr v celkovej slabej podpore pre vedu na Slovensku. Rozdiely medzi mužmi a ženami necíti. „Ženy vo vede majú lepšie podmienky ako v iných oblastiach,“ myslí si. Ide napríklad o pružný pracovný čas či možnosť práce na čiastočný úväzok.
Kvóty pre ženy nie
Za nižším počtom žien vo vedení Akadémie vidí riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie Zita Izakovičová spoločenský vývoj. „U nás bol dlhodobo uctievaný kult tradičnej rodiny, kde prvoradou povinnosťou muža bolo finančne zabezpečiť rodinu a úlohou ženy bolo vytvárať pocit domova,“ hovorí. Takýto rodinný model nevytváral priaznivé podmienky pre realizáciu žien, dodáva.
Nepomohlo podľa nej ani nie veľmi pozitívne vnímanie žien vo vedúcich pozíciách, o ktorom sa síce nehovorí, no je ho cítiť. „Napriek spoločenským zmenám ešte stále badať určité podceňovanie žien vo vedúcich pozíciách, najmä z pohľadu mužských kolegov,“ hovorí. V zahraničí sa nad ženami – šéfkami, nepozastavuje nikto.
V súčasnosti sa však počet žien vo vrcholových orgánoch Akadémie zvyšuje, dodáva. Ženám paradoxne pomáha aj nepriaznivá situácia vo vede, keďže riadiace pozície nie sú pre mužov až tak atraktívne, vysvetľuje. „Výdavky na vedu sú oproti mnohým európskym krajinám veľmi poddimenzované a nejde len o vyspelé krajiny Únie,“ hovorí. Lepšie sú na tom vedci aj v susednom Česku či Poľsku, alebo Estónsku.
Zita Izakovičová Foto - TASR
Do slovenskej vedy ide 0,48 percenta hrubého domáceho produktu, priemer výdavkov v krajinách Únie je 1,82 percenta. Vedcom nepomáha ani negatívne vnímanie verejnosťou – a je podľa nej jedno či ide o mužov alebo ženy.
Sama pracuje na Ústave, kde asi dve tretiny zamestnancov tvoria ženy už od jeho vzniku. „Nemám pocit, že by som bola diskriminovaná len preto, že som žena. Skôr naopak,“ hovorí.
Najnovšie sa v grantových schémach často objavuje požiadavka rodovej rovnosti – pre ženy sa stanovujú určité povinné kvóty.
Kvóty však neschvaľuje: „Obsadzovať násilne pozície na báze rodovej rovnosti je nezmysel, podobne ako posudzovať kvalitu projektu na báze zastúpenia žien." Pozície, projekty a výsledky výskumu treba posudzovať na báze kvality a nie na základe počtu žien a mužov v riešiteľských pozíciách, tvrdí. Z projektov sa takto môžu vylúčiť schopní a nadaní riešitelia len preto, že sú muži, upozorňuje. Tak môže na druhej strane prísť k diskriminácii mužov.
Prečítajte si aj Dvojnásobné úsilie s minimálnou možnosťou na postup
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
