Tento týždeň som ako porotkyňa hodnotila reklamy na newyorskom festivale. Hodnotí sa online, takže som hodiny sedela za počítačom a pozerala si množstvo reklám z celého sveta. Je to veľmi inšpiratívna skúsenosť. Hodnotila som kategóriu Out of home – čiže všetko, čo je možné vidieť na verejných priestranstvách ako reklamný nosič. Uvedomila som si, akú dlhú cestu ešte musíme na Slovensku prejsť od prvoplánových billboardov z “vybučanou” akciou na výšku úroku na hypotéke, či cenu nového mesačného paušálu, ktoré tak často vidíme na reklamných nosičoch.

Trendom vo svete je takzvaný “goodvertising”. Čiže reklama, ktorú si zaplatí značka nie preto, aby propagovala svoj produkt, ale preto, aby konala dobro, prípadne, aby upozornila na závažný spoločenský problém. Produkt, ktorý značka predáva, môže byť riešením problému, môže nejako pomáhať, ale aj nemusí. Kampaň konajúca dobro môže slúžiť iba na budovanie mena a prestíže danej značky. Jednoducho značka koná dobro, lebo sa s ním stotožňuje.

Uvediem príklad kampane, kedy napríklad výrobca farieb a farebných sprejov v Nemecku zareagoval na fakt, že na uliciach sa začalo, ako sprievodný prejav utečeneckej krízy, objavovať množstvo neonacistických symbolov a množstvo nenávistných vizuálnych prejavov. Vytvoril kampaň, v ktorej rozdal množstvo sprejov mladým ľuďom a ich úlohou bolo prekresliť všetky nenávistné symboly na niečo pekné, zdokumentovať to a zdieľať na sociálnych sieťach. V priebehu pár dní boli sociálne siete aj múry Berlína zaplavené pozitívnymi obrázkami a symboly nenávisti postupne mizli. 

Na mňa však zapôsobila jedna úplne nenápadná kampaň, ktorá sa objavila medzi hodnotenými prácami. Predstavte si schody v ktoromkoľvek podchode alebo v nákupnom centre. Vedľa klasických schodov je častokrát eskalátor a vy si môžete vybrať či kráčate alebo sa veziete. Predstavte si, že schody niekto oblepí ružovou farbou so ženským znakom a eskalátor modrou farbou s mužským znakom. A v strede medzi nimi je iba malá nálepka, ktorá hovorí, že muži aj ženy by mali mať rovnaké šance a podmienky. Veľmi jednoduché a pritom tak strašne pravdivé. Stále viac prieskumov hovorí o tom, že hoci navonok máme rovnaké šance, ženy majú svoju cestu častokrát veľmi sťaženú. Musíme viac zamakať, viac dokazovať, viac sa snažiť. Nie je nám dopriate sa vyviezť!

Tak jednoduchý nápad a tak pravdivý. Koľkokrát sme už zažili tú cestu hore nekonečnými schodmi. A na pleciach množstvo záťaží, ktoré ako ženy prirodzene nesieme. Všetky prebdené noci, detské choroby, starosti, nákupy, povinnosti, detské krúžky, domáce úlohy… Hoci ženy a muži nie sú rovnakí, mali by sme mať rovnaké možnosti, ohodnotenie, šance, výhody. Jedno oblepené schodisko so silnou výpovednou hodnotou ma núti premýšľať o tej hlúpej nerovnosti. Kde sa to v nás berie, že sa nedokážeme k sebe správať  ako rovný k rovnému? Kde sme si my ženy dobrovoľne zvolili schodisko namiesto eskalátora?

Tento týždeň bol aj Medzinárodný deň žien. Prišiel mi mail, ktorý rozposlal náš najvyšší šéf medzinárodnej siete, aby nám prial všetko dobré a napísal, že si želá viac žien v našej branži. Že ženám nielen treba dať príležitosti, ale aj vytvoriť podmienky. Napríklad felxibilnou pracovnou dobou, možnosťou skráteného úväzku pre mamy a podobne. Tento mail ma veľmi potešil. V minulosti som pracovala v agentúrach, kde desaťhodinová pracovná doba bola normálna a o našich kvalitách rozhodoval počet odpracovaných hodín, nie odvedená práca. Je skvelé cítiť, že niekto začína budovať eskalátory aj pre ženy. A my na Slovensku by sme sa mohli inšpirovať. 

.

Prečítajte si aj Poučme sa z minulosti. Prosím