Za vznikom Fenestry stojí skupina žien, ktoré v roku 1996, po vzore nemeckých materských centier, založili vôbec prvé materské centrum na Slovensku. Vytvorili tak pre ženy bezpečný priestor, v ktorom mohli zdieľať s inými ženami to, čo žijú,“ hovorí Sylvia Králová.

Ako ďalej dodala, po čase sa ukázalo, že mnohé z nich žijú v násilných vzťahoch, a tak v roku 1999 vzniklo z materského centra poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie v párových vzťahoch. Minulý rok teda Fenestra oslávila 20 rokov svojej existencie.

V rámci Košíc ste v súčasnosti jediné špecifické poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie v párových vzťahoch. Ako pomáhate?

„Fenestra prevádzkuje poradenské centrum pre ženy, ktoré zažívajú násilie zo strany svojich manželov alebo partnerov, ako aj bývalých manželov alebo partnerov. Potreby žien, ktoré zažívajú násilie sú rôzne, keďže násilie má vplyv na všetky oblasti ich života - mnoho žien potrebuje informácie o možnostiach riešenia situácie násilia; čas a podporu na to, aby sa mohli informovane rozhodnúť, čo chcú urobiť. Veľa žien potrebuje okrem informácií a podpory aj právne poradenstvo, alebo pomoc pre svoje deti na zmiernenie dopadov prežitého násilia. Našim cieľom je so ženami pracovať a sprevádzať ich v riešení situácie násilia tak, aby mohli opäť žiť sebaurčujúci život bez násilia.“

Fenestra rieši násilie na ženách

Nehanbia sa ženy hovoriť o problémoch? Aký je záujem zo strany verejnosti, ako Vás vnímajú ?

„Asi by som to nenazývala záujmom, ale skôr potrebou žien mať v závažnej životnej situácii dostupnú pomoc a podporu. O násilí páchanom na ženách sa v našej spoločnosti hovorí otvorenejšie a viac ako pred 20 rokmi. Začať hovoriť o skúsenosti s násilím však nikdy nie je ľahké, keďže násilia sa voči žene dopúšťa veľmi blízky človek a často je pre ňu situácia násilia veľmi ohrozujúca. Pozitívne v posledných rokoch vnímame to, že sa na nás častejšie obracajú rodiny, známe, priatelia a priateľky žien zažívajúcich násilie a dokonca aj zamestnávatelia, ktorí majú vo svojom okolí ženu, ktorá zažíva násilie a chcú vedieť, čo môžu urobiť a ako môžu pomôcť. Pre ženy je takáto podpora z okolia veľmi dôležitá.“ 

 

Ilustračné foto - pixabay.com

 

Ako by podľa Vás mala postupovať žena, ktorá potrebuje pomoc, ale chce na to upozorniť bez pozornosti okolia, potichu?

„Myslím, že neexistuje nejaký jednotný návod na to, ako má žena postupovať. Veľmi to záleží od jej situácie, miery ohrozenia, ktoré cíti, alebo ktorému je vystavená a od toho, čo potrebuje. Ženy vedia samé najlepšie posúdiť, čo potrebujú a čo je pre ne bezpečné. Ak sa žena potrebuje porozprávať o svojej situácii a zostať v anonymite, tak sa môže obrátiť na poradenské centrá, bezpečné ženské domy v blízkosti svojho bydliska, alebo na bezplatnú, non-stop Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie, keďže nie vo všetkých mestách, alebo okresoch na Slovensku sú ženám k dispozícii špecializované podporné služby.“

A čo anonymita? Dokážete ju zaručiť?  

„Naše poradenské centrum má z bezpečnostných dôvodov utajenú adresu. Ženy nás preto prvýkrát kontaktujú telefonicky, pretože prevádzkujeme aj telefonickú linku pomoci. Keď nás žena kontaktuje, rešpektujeme jej právo nezverejniť svoju totožnosť, ak si to neželá. Všetko, čo nám žena povie je dôverné a žena je zároveň vždy informovaná o situáciách, v ktorých môže byť pre nás nevyhnutné poskytnúť informácie o jej situácii tretím stranám.“

 

Protest proti násiliu na ženách v Španielsku v roku 2016.  Foto - TASR/AP 

 

S akými odborníkmi spolupracujete?

„S organizáciami, ktoré poskytujú pomoc a podporu ženám v iných okresoch a regiónoch a zároveň už niekoľko rokov rozvíjame spoluprácu aj so štátnymi a verejnými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na riešení situácie žien zažívajúcich násilie a/alebo sú zodpovedné za ochranu žien a detí – s políciou, s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, so samosprávami a podobne.“

Niekedy je horšie psychické násilie

Násilie nemusí byť iba fyzické, niekedy je horšie to psychické...dá sa vôbec povedať, ktoré je „horšie“?

„Neposudzujeme násilie, ktoré ženy zažívajú v rovine „horšie“ a „menej zlé“. Každé násilie je vážne a každé násilie je neprijateľné. Čo sa týka výskytu násilia páchaného na ženách, v roku 2014 zverejnila Európska agentúra výsledky doposiaľ najrozsiahlejšieho celoeurópskeho reprezentatívneho prieskumu o násilí páchanom na ženách, ktorý hovorí o tom, že 23 percent slovenských žien vo veku od 18 do 74 rokov počas svojho života zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany partnera a 47 percent žien malo v živote skúsenosť s nejakou formou psychického násilia zo strany partnera.“

Silvia Králová a kampaň Fenestry v roku 2010.  Foto TASR - František Iván

 

To je nelichotivo vysoké číslo. Sú ženy dnes možno odhodlanejšie riešiť svoju situáciu? Niekedy ostávali vo zväzku, ktorý nefungoval „lebo sa to patrilo“ – aj tak ho neopustili, dnes sú ženy samostatnejšie, emancipovanejšie?

„Ako som už spomínala, problematika násilia páchaného na ženách je v spoločnosti viac otvorená a viac sa o nej hovorí, čo napríklad vidieť na tom, že oproti minulosti nás kontaktujú mladšie ženy, ktoré dnes majú vyššie povedomie o tom, že násilné správanie v partnerskom vzťahu nie je v poriadku. Naša spoločnosť sa mení a rozvíja a prirodzene sa mení aj vnímanie násilia páchaného na ženách. Myslím, že je však treba povedať aj to, že násilie môže zažiť každá žena bez ohľadu na to, či je emancipovaná, alebo samostatná. Ak je žena samostatná, v zmysle ekonomickej nezávislosti, môže byť pre ňu ľahšie z násilného vzťahu odísť, lebo nemá obavu o to, že nebude mať kam ísť, alebo, že nebude vedieť uživiť deti.“

Aké aktivity ešte ponúkate? Možno aj zvýšenie povedomia nepopulárnej témy týrania a násilia?

„Pre verejnosť už niekoľko rokov robíme aktivity v rámci každoročnej celosvetovej kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Tieto aktivity robíme v spolupráci s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Počas kampane sa snažíme k ľuďom dostať čo najviac informácií o násilí páchanom na ženách – o jeho príčinách, dopadoch, o tom, čo môžu urobiť a podobne. Rovnako ľuďom ponúkame možnosť vyjadriť odmietavý postoj k násiliu na ženách. Zmena postojov celej spoločnosti k násiliu páchanému na ženách je kľúčová. Teší nás, že sa ľudia do kampane aktívne zapájajú a verejne vyjadrujú odmietavý postoj k nemu. Ženské mimovládne organizácie sa prvýkrát do tejto celosvetovej kampane začali zapájať ešte pred rokom 2000, v ktorom zrealizovali prvú národnú kampaň k problematike násilia páchaného na ženách pod názvom Piata žena, ktorá bola jedným z veľmi dôležitých míľnikov v zmene vnímania násilia páchaného na ženách v spoločnosti.“

 

Protest proti násiliu na ženách v Buenos Aires. Foto - TASR/AP

Fenestra o násilí na mužoch

Vo väčšine prípadov sa hovorí o týraní a násilí na ženách. O mužoch sa veľa nehovorí, je to tým, že sme krehkejšie, ľahšie objekty?

„Už som spomenula, že ženy zažívajúce násilie nie sú pasívne, často robia množstvo vecí a aktívnych krokov na to, aby ochránili seba a svoje deti. To, že ženy zažívajú násilie v párových vzťahoch nepomerne viac ako muži súvisí s historicky nerovným postavením žien a nerovnocenným rozdelením moci medzi mužmi a ženami v spoločnosti. Táto historická nerovnováha sa potom prenáša do partnerských vzťahov mužov a žien. Muži, ktorí sa k svojim manželkám a partnerkám správajú násilne, sa naučia, že je v poriadku vynucovať si „poslušnosť“ partnerky násilím a rozhodovať o jej živote. Cieľom násilného správania je dosiahnutie absolútnej moci a kontroly nad životom partnerky. V našej kultúre je ešte stále množstvo presvedčení, postojov a mýtov, ktoré podporujú predstavu podriadenosti žien a tým aj násilie páchané na ženách. Sú to spojené nádoby. Ak chceme postupne odstraňovať násilie na ženách, potrebujeme meniť tieto postoje a presvedčenia a zároveň odstraňovať nerovnosť medzi mužmi a ženami na všetkých úrovniach verejného, aj súkromného života.“

Protest proti násiliu na ženách na Filipínach.   Foto - TASR/AP

.

Prečítajte si aj Týraným ženám pomôže bezplatná linka, ktorá funguje nepretržite