|
Je deň po sedemnástom novembri. A hoci sa nežná revolúcia viaže k tomuto dátumu, práve dni po sedemnástom sa stali hlavnými hrdinami mojich revolučných zápiskov v denníku.
Denníky som si písala roky, tento je paradoxne jediný v mäkkých doskách. Možno preto, že pojednáva o dňoch v ktorých mäkkosť a láskavosť porazila obušky a tvrdosť režimu. Mala som štrnásť rokov a bola prváčka na gymnáziu. Sotva sme ohriali nové školské lavice už nás jedného dňa pri vstupe do školy čakali so špendlíkom a trikolórou.
Mne ju pripínal Martin Valko, dnes manžel Martiny Moravcovej, člen koordinačného štrajkového výboru. V denníku to volám kolaboračným výborom, aby tie strany po rokoch nepriniesli len dojatie ale aj trochu úsmevu.
Aj pre pubertiačku to boli silné dni. Zápisky majú neskoršie dátumy, predsa len Levoča a východ Slovenska sa dostali do varu revolúcie o čosi neskôr: "26.11.1989 : Všade sa hovorí o tom istom: Praha, Bratislava, štrajk. Sledujem televízor, zaujíma ma to viac než akékoľvek filmy. 17.novembra sa zhromaždili vysokoškoláci na Václaváku. Žandári, ktorí sa nazývajú protiteroristické komando, ich začali biť. (Dávali to v televízore). Bolo to hrozné. Spievali hymnu, potom Jednou bude mír, chceme novou vládu. Skandovali " Máme holí ruce" plakali a oni ich bili a bili!"
Posledné roky si čítam tieto strany vždy na Deň študentstva. Je toho oveľa viac. O tom ako rečnili hokejisti, herci. O Marte Kubišovej, Václavovi Havlovi, Dubčekovi. Mnoho strán písaných štrnásťročnou rukou. Niekedy mi vyjde slza dojatia. Niekedy slza smiechu. Okrem kolaboračného výboru píšem o Letenskej pláni napríklad.
Medzi stránkami je vložená trikolóra. Má dvadsaťšesť rokov. Presne toľko rokov som hrdá na Slovensko, že dokázalo to, čo málokto. Láskou, bez násilia, piesňou, bez dlažobných kociek, poraziť zlo.
" Rečnil taký mladučký policajt. Ľudia začali skandovať: Poďte s nami, poďte s nami!"
Jeden z posledných zápiskov "23.12.1989: Je SLOBODA, do kostola sa môže chodiť. Havel bude možno prezidentom. JE TU KRÁSNE."
Prešlo dvadsaťšesť rokov, mnohé sa zmenilo. A ja stále s tou poslednou vetou súhlasím.
Prečítajte si aj Prekvapivý výsledok jedného prieskumu
