|
„V momente najväčšieho úspechu sa mi prihovárali ľudia, gratulovali mi, obdivovali, niektorí závideli, iní ohovárali a mne to bolo jedno,“ popisuje Anna čas vypätia. Bolo to v období, keď sa skončila niekoľkomesačná práca s divadelným predstavením, ktoré napísala a režírovala. Zožala obrovský úspech, diváci boli spokojní, herci nadšení a ona? Ona myslela len na to, že si musí oddýchnuť a vypnúť. „Po tých niekoľkých mesiacoch naháňania mi bolo fakt jedno, ako vyzerám, ako sa obliekam, čo si o mne budú myslieť iní,“ spomína. Časom jej to prešlo, ale dodnes nevie definovať, čo sa s ňou dialo. Vyhorenie? Depresia?
Podobne to bolo s Marekom, ktorému sa veľmi darilo po každej stránke v súkromnom aj pracovnom živote. Bolo to pár rokov po svadbe s vysnívanou krásnou, múdrou a schopnou ženou. Žili vo vlastnom byte. Ako odborník vo svojej profesii získal prácu vo Viedni a veľmi dobre zarábal. A predsa ho zožierali pocity úzkosti a beznádeje. „Každý deň som cestoval z Bratislavy do krásneho veľkomesta, mal som úspechy, vďaka mne firma rástla, ale ja som bol smutný, bez síl do života a nevidel som jeho zmysel,“ prezrádza Marek. Keď si už nevedel rady, išiel k lekárovi. Depresia. A navyše vážnejší stav, ktorý si vyžiadal dlhšiu liečbu. Niekoľko týždňov zostal na PN a liečil sa. Po čase už dokázal o tom hovoriť a dnes jeho vyjadrenia môžu pomôcť iným.
Verili by ste, že depresia zasiahne aj úspešného? Takého, ktorý vyzerá, že mu k štastiu nič nechýba. Vlastne, keď sa tak človek zamyslí, príde na to, že tie veľké hviezdy ako Michael Jackson, Whitney Houston, či mnoho ďalších tiež nevyzeralo na ľudí, ktorých životmi niečo otrasie. A predsa...
Prečítajte si
Tým som sa aj ja vlastne upokojovala, keď ma minulý rok „obklopili“ depresívne myšlienky. Preplakala som asi tri dni. Nevidela som význam toho, čo robím. Cítila som sa udupaná. Našťastie som sa neuzavrela do seba, ale vyrozprávala sa z toho. Bolo mi jedno, že ma priatelia vidia opuchnutú od plaču. Že pred nimi stojím zodratá bez masky úspechu. Snažili sa ma pozdvihnúť. A potom prišla výzva, ktorá ma prebrala. Išlo sa ďalej!
Občas sa obzerám vedľa seba, upriem zrak na tých, ktorí pôsobia tak sebavedome, ktorí kráčajú s vztýčenou hlavou. Aj oni zrejme prežívajú svoje ťažšie dni. Nikto z nás nie je uchránený pred ubíjajúcimi myšlienkami.
„Ďakujem ti, že si mi to povedala, aspoň viem, že nie som jediná, ktorá také niečo zažíva, snáď sa mi s tým vedomím bude ľahšie bojovať, keby na mňa opäť doľahli depresívne myšlienky,“ poďakovala sa mi Anna. Pred ňou je ďalšia práca a neskôr premiéra, ale predtým si ešte dopraje dovolenku, aby načerpala sily. Lebo psychická hygiena, ktorú často podceňujeme, je tak dôležitá ako každodenne sprchovanie. Alebo, kto vie, možno ešte dôležitejšia?
