|
Keď príde na Slovensko, robí všetko, len neoddychuje. Dáva rozhovory, má pracovné stretnutia, točí reklamu. V deň, keď sme sa stretli, ju prijal predseda parlamentu, aby jej poďakoval za reprezentáciu. Nevedela, že bude reč o nekonečnom spore s lyžiarskou asociáciou. O tejto téme nehovorí rada a pretože sme sedeli v módnom salóne s originálnym šperkami, hovorili sme nielen o lyžovaní, konci kariéry, veku či materstve, ale aj o móde, knihách a o ľuďoch.
S manželom Romainom Velezom.
Po posledných pretekoch vo Flachau ste na facebooku napísali, že je čas ísť domov a dať si do poriadku zdravie. Máte na to čas, keď ste na Slovensku?
„Snažila som sa, ale nedá sa ľahnúť si teraz na týždeň do postele. Dva dni som úplne oddychovala, potom som začala s ľahkým tréningom, v nedeľu som prišla na Slovensko na dva dni. Dnes som mala prijatie v parlamente, zajtra točím reklamu a v stredu sa vraciam do Francúzska a čaká má tréning.“
Na Slovensku asi nemáte čas na oddych.
„Je pravda, že vo Francúzsku si oddýchnem viac, tam mám viac pokoja, ale je to normálne, keďže na Slovensku som v zime málo, tak novinári i ostatní sa vždy chcú stretnúť, takže je málo času.“
Pri čom si oddýchnete najviac, keď nelyžujete?
„Štrikujem, asi dva roky. Naučila ma to moja svokra. Ona štrikuje veľa a keď som ju videla, bolo to veľmi upokojujúce. Tak som to vyskúšala aj ja. Už som uštrikovala veci pre moju sestru a jej deti.“
Na našom portáli často oslovujeme ženy od štyridsať vyššie, aby robili veci, ktoré ich bavia, bez ohľadu na vek. Ako vek pociťujete v športe?
„Myslím si, že vek je veľmi dôležitý. Spočiatku som si to ani neuvedomovala, ale teraz to cítim. Je to pre mňa väčšia obeta ako kedysi. Telo regeneruje oveľa pomalšie, mám pocit, že tomu športu venujem oveľa viac ako keď som mala dvadsať rokov.“
Ale podľa výsledkov v tejto sezóne to nevyzerá, že vás vek brzdí.
„Určite pomáhajú skúsenosti, ale je to oveľa viac roboty ako pred rokmi. Ja v tej príprave takmer nemám čas pre seba, musím dodržiavať prísny stravovací režim. V lete, keď ideme na návštevu alebo návšteva príde k nám, nemôžem jesť to, čo oni. Na to som kedysi nemusela ani myslieť, keď som mala dvadsať.“
Láme sa to v tridsiatke?
„Myslím si, že áno. A čím to ide vyššie, tým je to horšie.“
Kedysi ste v rozhovore povedali, že budete lyžovať do tridsiatky, dnes máte 32. Rozmýšľate, kedy skončíte?
„Tento a budúci rok by som ešte chcela lyžovať, ale viac nie. Ja to na mojom zdraví už cítim, aj moje telo si už potrebuje oddýchnuť.“
Rozmýšľate o konci kariéry, hoci sa táto sezóna začala veľmi úspešne. Vaše víťazstvo v Záhrebe oslavovalo celé Slovensko.
„Veľmi ma to teší. Vyhrať preteky v Záhrebe bol vždy môj sen, kvôli tej korune. Ona je vystavená v hoteli od prvého dňa, kedy tam prídeme, takže už niekoľko rokov som okolo nej chodila a vravela si, že by som ju raz chcela mať doma. Môj manžel nie je za to, aby som mala doma všetky trofeje, pretože na ne nie je miesto, ale koruna je výnimka. Povedal mi, že ju určite môžem mať doma, ak vyhrám. A už ju mám.“
Akú ďalšiu trofej by ste tento rok chceli?
„O mesiac ma čakajú majstrovstvá sveta, na ktoré sa chcem čo najlepšie pripraviť. Na posledných majstrovstvách som skončila štvrtá a z týchto by som určite chcela medailu. Už mám vek na to, aby som nemala nižšie ciele.“
Aké sú vzťahy medzi ženami lyžiarkami? Okrem Petry Vlhovej, čo je asi netradične vzorové športové priateľstvo.
„Ako ste povedali, vzťahy v ženskom kolektíve nie sú jednoduché. Som súčasťou aj francúzskeho tímu, kde je veľa dievčat, tam je to ukážkové, ako spolu držia, ale v ostatných tímoch je rivalita naozaj veľká. Je preto veľké šťastie, že sme si s Petrou sadli. Sme dosť rovnaké povahy, preto to vždy fungovalo a funguje a posilňuje nás to. Na kopci sme, samozrejme, rivalky, ale v hoteli je ten vzťah úplne normálny. To je naša sila.“
S Petrou Vlhovou.
Aké máte vzťahy s inými lyžiarkami?
„Povrchné, porozprávame sa, ale nie sme také kamarátky, že by sme sa navštevovali.“
A s rivalkou Mikaelou Shiffrinovou?
„Keď ako juniorka začínala, mali sme dosť blízky vzťah, ale teraz je to už iné. Už prevláda rivalita a sústreďujeme sa na výkony. Ona si dosť drží odstup.“
S Mikaelou Shiffrinovou.
Ako fungujete vo francúzskom a ako v slovenskom tíme?
„Mám teraz okolo seba tím profesionálov, roky som na to čakala. Užívam si, že mám pohodu a ľudí, ktorí pre mňa robia maximum. Vo francúzskom tíme je menej problémov a dievčatá sa sústredia na šport a nie na reakcie okolia.“
Ako vek pociťujete ako žena?
„Chcem mať deti a verím, že onedlho, vôbec sa tomu nebránim.“
Vtedy ukončíte lyžiarsku kariéru?
„Určite to nebudem mixovať, pretože si myslím, že by to nebolo dobré ani pre mňa, ani pre deti. Bolo by to egoistické, keby som pokračovala, lebo by som na deti nemala čas a nechcela by som niečo zanedbať, čo by som neskôr ľutovala v živote.“
Mnoho športovkýň funguje popri materskej, vy nie?
„Ja si osobne myslím, že to nie je dobré a všetko má svoj čas. Takže ja sa chystám byť profesionálna mama.“
Žijete viac vo Francúzsku ako na Slovensku. Tam sa mamy už po troch mesiacoch vracajú do práce, najímajú si aupairky, len málo obmedzia spoločenský život. Budete žiť skôr ako francúzska alebo ako slovenská mama?
„To, že sa tak rýchlo vracajú do práce asi nie je to, čo obdivujem, ale rozumiem tomu, lebo pre mnohé páry v mojom francúzskom okolí, je to hlavne dôležitá finančná otázka. Jeden člen rodiny by rozpočet neutiahol. Obdivujem ale ten prístup a spoločenský život. K nám prídu rodičia s dieťaťom, prinesú si prenosnú postieľku a ono o pol ôsmej zaspí bez plaču. Deti majú riadnu disciplínu. Mamy ich nechajú aj poplakať, ale neustúpia.“
Váš manžel Romain je Francúz, ale po otcovi Španiel a po mame Talian. Ako vníma rozdelenie si starostlivosti o domácnosť a dieťa? Ako Francúzi, ktorí pomáhajú alebo skôr ako Taliani, čo to nechávajú hlavne na ženu?
„S ním túto skúsenosť ešte nemám, ale z domu som si odniesla predstavu, že muži ženám pomáhajú. Vidím to na manželovi mojej sestry, aj môj otec pomáhal mojej mame a platí to pre mnohých ľudí v mojom okolí. Verím, že to tak bude aj u nás (smiech).“
Aký dojem na vás urobili Francúzky v porovnaní so Slovenkami?
„Slovenky sú krajšie, ale rady sa odhaľujú, ale Francúzky sú diskrétnejšie a štýlové. Veľmi sa nemaľujú.“
A čo Francúzsko a móda?
„Módu mám rada, je to moja forma relaxu. Vo Francúzsku mám miesta a obchody, ktoré mám veľmi rada. S kamarátkami Slovenkami si zájdeme na nákupy. Niekedy mám náladu kúpiť si niečo pre seba, ale veľmi rada nakupujem veci pre malé deti mojej sestry.“
V ankete Športovec roka 2016 skončila na 6. mieste.
V čom sa cítite najlepšie, keď nie ste v športovom oblečení alebo v lyžiarskej kombinéze?
„Aj vo voľnom čase je to športová móda, ale nie tepláky. Žiadne kostýmy, alebo veci podobného elegantného štýlu. Je to taký freestyle v móde, také alternatívne športové oblečenie. Nerada sa po niekom opakujem, sama si to skombinujem. Keď som šla na Športovca roka, dozvedela som sa to dva dni predtým, tak som šla do obchodu, za pol hodinu som mala nakúpené. Mala som chanelové sako, nohavice a tenisky. V spoločenských šatách sa cítim zle a nie som to ja.“
Opätky nenosíte?
„Vôbec. Na vlastnej svadbe som mala balerínky, na sestrinej som mala trojcentimetrové opätky, asi najvyššie, aké som si obula. Mňa v lodičkách veľmi bolia nohy a vôbec sa v nich necítim pohodlne.“
Dnes vás prijal predseda parlamentu Danko. Ako riešite oblečenie na takéto oficiálne prijatia?
„Keby to bola nejaká veľmi oficiálna návšteva, tak by som sa obliekla inak, ale pán Danko nás pozval, aby sa poďakoval za reprezentáciu Slovenska, takže som sa obliekla neformálne.“
Vedeli ste, že témou bude spor s lyžiarskou asociáciou? Danko pohrozil, že im stopne dotácie, ak ho s vami a Petrou Vlhovou neurovnajú.
„Neboli sme pozvaní kvôli sporu, bola to iniciatíva z jeho strany a my sme pozvanie prijali. Odmietnuť sa to nedá, ale nevedeli sme, že to bude téma. Spor s lyžiarskou asociáciou trvá už niekoľko rokov a ja niekedy ani neverím, že to vyriešime. Mne osobne je to už jedno, ale bola by som rada, keby mladí pretekári nemuseli zažívať to, čo som ja zažívala ja niekoľko rokov. Už ani ja tomu nerozumiem. Mne nejde o peniaze, jediný problém, ktorý s tým mám, že by ma nechceli prihlásiť na preteky, ako to už raz urobili.“
Je to reálne nebezpečenstvo?
„Je. Ak by nás neprihlásili len na jedny preteky, tak tým veľa stratíme. Nechcem sa k tomu sporu už vyjadrovať.“
A k vyjadreniu Gantnerovej, že kým bude vyhrávať Zuzulová s Vlhovou, nevychováme nové talenty?
„Stačí sa pozrieť na Petru, či nevychovávame nové talenty. Viac k tomu asi netreba dodať nič.“
Na lyžiarskom kempe pre deti v marci 2013.
Odradzuje podľa Vás dlhoročný spor s asociáciou rodičov a budúcich lyžiarov či lyžiarky?
„Lyžovanie je šport, ktorý si musíte plne financovať. Na Slovensku mnohí hovoria, že treba dať peniaze na šport mládeži, ale všade na svete je to tak, že to deťom financujú rodičia. Federácie ich podporujú tým, že im vytvoria podmienky. Dajú im k dispozícii kopec, kde môžu trénovať celý deň. To im pomôže viac, ako keď im dajú tisíc eur.“
Ako vnímate budúcnosť lyžovania na Slovensku. Má viac fanúšikov?
„Posledné roky, čo súťažíme dve, podporu veľmi cítime. RTVS dáva skoro všetky preteky, popularita je určite vysoká. Verím, že sa podmienky na Slovensku budú pre lyžiarov zlepšovať a bude to fungovať rovnako dobre ako všade na svete, okrem Slovenska.“
Pohybujete sa vo vrcholom lyžovaní 16 rokov. Ako sa za ten čas zmenilo lyžovanie žien?
„Je rýchlejšie a z roku na rok to viac cítiť. Je to veľmi dynamický šport a mladé dievčatá sú veľmi dravé, viac než keď som začínala ja. Celé leto som sa pripravovala, a na svahu som zistila, že treba pracovať inak a ísť iným tempom.“
Aké máte plány po skončení úspešnej kariéry vrcholovej lyžiarky?
„Nemám ešte presnú predstavu, keď príde ten deň, premyslím si všetky možnosti. Firma, ktorá so mnou robí lyžiarske oblečenie, by chcela so mnou pokračovať, ale nič nie je dohodnuté. Určite nechcem trénovať, to je pre ženu náročná práca.“
Prečo?
„Ak trénujete vrcholovo, je to ťažké aj fyzicky. Nosíte ťažké bránky, je to skôr práca pre chlapa. Väčšina trénerov sú muži.“
Okrem štrikovania rada čítate. Čo najradšej?
„Skutočné príbehy ľudí a športovcov. Inšpiruje ma, ak si aj v ťažkej situácii nájdete niečo pozitívne a že na tom vôbec nie som zle.“
Čo si ceníte na ľuďoch najviac?
„Najviac si cením pokoru a najviac ma hnevajú ľudia, čo intrigujú.“
