|
Spomeniem si takto „z voleja“, na obyčajnú cestu autom. Ako šoférka nemám na seba taký tlak, pretože vlastne každý odo mňa očakáva, že budem doslova jazdiť po kanáloch. Takže, ak sa držím cesty, idem primerane, neurobím chybičku, vyslúžim si väčší obdiv, ako v takej istej situácii muž. Celkom je to sranda. Samozrejme, že ak idem a dodržiavam predpisy a moji „kolegovia“ na ceste za mnou na mňa trúbia, snažím sa zachovať vždy pokoj, aj keby som najradšej zastavila a urobila niečo, čo sa nesmie. Vedecky je vraj dokázané, že ženy dodržiavajú cestné predpisy častejšie, ako muži. Tak si uvážte, akú dávku sebaovládania ako ženy máme. A to je super, nie? Čo tam po tom, že sa za tým skrýva zvýšený tlak?
Možno aj vďaka tomu učitelia v školách radšej komunikujú s matkami, ako s otcami...Samozrejme, pri väčšom počte detí je lepšie rozdeliť sa. Zas až tak sa blázniť ako žena nemusím...
Jedna vec, čo všade vidím, je, ako v televízií púšťajú večne tie reklamy na lieky proti menštruačnej bolesti, ako všade čítam o tom, čo všetko pomáha, ako sa žena v tom období správa a podobne...A pozriem na seba a nachádzam tu pozitívum: Je to celých 5 dní, keď môžem doslova jesť všetko a mám na to adekvátnu výhovorku. Samozrejme, môže niektorá začať moralizovať, ako je to nesprávne, nezdravé, nemá sa to. Jasné. Ale aj tak. Spolu s tehotenstvom je to zlaté „prežieracie“ obdobie sladkostí, kedy dokonca náladovosť je povolená a ľahšie okolím zvládnuteľná, pretože si povedia: Veď ju to prejde. Takže, aj keď ma ide šľaktrafiť z toho, ako sa mi menia nálady, mám ideálne utlmovače všetkých prejavov hormónov, ktoré sa len dajú nájsť. (P. S. V rámci fakt zdravej stravy radšej jedzte kilá jabĺk a horkú čokoládu. Ale to len tak, aby sa nepovedalo).
Neodškriepiteľnou súčasťou celého šialeného procesu je fakt, že som dôslednejšia, neurotickejšia, teda dokazujem lepšie výsledky. Síce po niekoľkých šálkach kávy, dvoch – troch mandľových čokolád, ale výsledok stojí za to. V každej oblasti. Nielen vo výchove detí. Tam je to iný level. Vytváram si vlastné kópie. To vyžaduje iný stupeň...infarktových, aj neinfarktových stavov...
Jednou z najpozitívnejších vecí na tom, že som žena, aj keď sa mi občas zdvíha tlak a vlasy mi stoja dupkom, je to, že za akýchkoľvek okolností vyzerám skvele, aj keď sa tak necítim. Či som v teplákoch, či v minisukni. Samozrejme, za dokonalými nohami a telom je dlhá cesta, ktorá nie je vždy ľahko prežiteľná. Ale je to super. Lebo sa môžem obliecť aj do vreca od zemiakov, ale vyzerám skvele. Ono sa o nás nadarmo nevraví, že sme to krajšie pohlavie...A čo je najdôležitejšie: Moje vlasy vyzerajú po použití kondicionéra lepšie, ako tie partnerove.
Prečítajte si aj Som žena a hrabe mi z toho: Časť prvá, negatívna (Pretože tá pozitívna bude o dosť lepšia)
