|
Zuzka, ako sa žije mame Slovenke s dvoma dcérami vo Francúzsku?
„My sme trošku netypický príklad, pretože sme čisto slovenská rodina vo Francúzsku. Väčšinou tu žijú zmiešané rodiny (jeden rodič nie je Slovák). Žije sa nám dobre, sme tu už 8 rokov plus ešte roky štúdií. Našli sme si tu svoj malý okruh priateľov, ale rodina a Slovensko nám stále chýbajú. Najmä v momentoch, ako sú napríklad Vianoce, narodeniny a pod. Sme však spokojní, Francúzsko je krásna krajina s dobrým jedlom, neobmedzenou ponukou kultúry...“
I keď sa komunita Slovákov v Paríži a okolí stretáva, určite máš aj kamarátky Francúzky. Vidíš rozdiel medzi výchovou, ktorú uplatňujete u vás v rodine, a výchovou francúzskych rodín?
„Áno, mám zopár priateliek Francúzok, aj keď sa dajú spočítať na prste jednej ruky. Rodení Francúzi si vás veľmi blízko nepustia (naša skúsenosť). Výchova podľa mňa závisí individuálne od každej rodiny, ale z vlastnej skúsenosti sú Francúzi dôslednejší v dodržiavaní pravidiel výchovy (napr. stolovanie, správanie sa detí v spoločnosti...). My sme prebrali niekoľko z týchto francúzskych pravidiel, ktoré sa nám zdali nevyhnutné pre život v tejto krajine.“
Napríklad ktoré?
„Odmalička bazírujeme na slušnosti a zdvorilosti. Deti musia pozdraviť pri príchode aj odchode napr. u lekára, v pekárni, na návšteve. Od útleho detstva ich učíme používať štyri pre život nevyhnutné slovíčka: merci, bonjour + au revoir, s'il vous plait (ďakujem, dobrý deň, dovidenia, nech sa páči). Aj v stravovaní dbáme na štyri jedlá denne: raňajky, obed, olovrant a večera) bez snackovania mimo týchto jedál. No osobne sa mi nedarí napr. to, aby deti pri každom jedle sedeli pri stole. Olovrant bežne jedia behajúc v záhrade či parku, sediac v aute či po ceste zo škôlky. Povedala by som, že tu je to neprípustné.“
Je džentlmenstvo vo Francúzsku stále aktuálne?
„Myslím si, že áno. Patrí do ich kultúry.“
Cítiš rozdiel medzi správaním Francúzov a Slovákov žijúcich na Slovensku?
„Vyjadrím sa k tomu z pohľadu rodinného života. Francúzi pri príchode dieťaťa do rodiny nemenia veľmi svoj zaužívaný životný štýl. Naďalej vedú spoločenský život, chodia na koncerty, návštevy, ženy nastupujú do práce, keď má dieťa 2,5 až 3 mesiace, veď existujú aupair, jasle, upratovacie služby... Na Slovensku to asi poznáš... ;) Vyzdvihla by som, čo ma na Francúzoch fascinuje. Ich savoir-vivre, čiže umenie žiť. Slováci sa mi občas zdajú takí ubití životom, poddajní, bez chuti na zmenu. Oba extrémy nie sú z nášho hľadiska optimálne. Francúzi to občas možno preháňajú s deťmi v kočíkoch o 23.00 vonku a my zase naopak. No my sa pokúšame nájsť strednú cestu a zobrať si z oboch kultúr to, čo je dobré tak pre deti, ako aj pre nás.“
Vraj sú v Paríži vyhľadávané aj panie, ktoré suplujú jasle či škôlku a starajú sa počas dňa o dve či tri deti. Využili ste túto službu?
„Hovorí sa im assistante maternelle a je to normálne zamestnanie. Áno, staršia dcéra chodila jeden rok k takejto panej domov a boli tam spolu s ňou ešte dvaja chlapci. Dostať miesto v jasliach nie je také jednoduché (najmä v Paríži nie, okolí sa to ešte dá), a preto si veľa rodín vyberie assistante maternelle. Nie je to zlé ako prechod z domova do minikolektívu a potom do školy.“
Po krátkej materskej dovolenke žena nastupuje do práce a dieťa ide do jaslí, prípadne k assistante maternelle. Ženy využívajú aj služby opatrovateliek a pomoc v domácnosti. Využívajú sa tieto služby často a máš s nimi skúsenosť?
„Myslím si, že často. Párkrát som mala paniu na žehlenie, inak domácnosť zvládam, keďže som na rodičovskej dovolenke. Popri práci by som si to však nevedela predstaviť. Asi by som ich využívala častejšie.“
Funguje vo Francúzsku ako u nás rodičovská dovolenka?
„Áno, do troch rokov dieťaťa, ale využíva sa málo. Väčšina žien sa vracia hneď do práce. Prípadne si vyčerpajú z rodičovskej dovolenky len časť, zopár mesiacov. Rodičovská dovolenka sa využíva málo najmä z týchto dôvodov: prvý je kultúrny – spoločnosť sa na teba zle pozerá, ak nejdeš hneď nazad „produkovať“ – a druhý zasa finančný – ženy si nemôžu dovoliť zostať doma kvôli vysokým hypotékam a druhý plat v rodine by jednoducho chýbal. Rodičovský príspevok od štátu je minimálny. Je to prudko nastavený sociálny systém, v ktorom ak má človek priemerný plat, nemá už nárok na žiadne extra prídavky. Takže korektné podpory majú len nižšie sociálne vrstvy.“
Deti a sladkosti. V knihe A dosť! sa píše, že francúzske deti jedia niečo sladké, ako napríklad koláč, s čajom na olovrant a cez víkendy. Funguje to u vás tiež tak alebo je realita vo Francúzsku iná?
„Áno, je to tak. Aj keď raňajky sú tiež sladké. Ešte som nevidela Francúza, ktorý by si dal ráno párky. ;) Po obede sa podáva dezert. To však môže byť buď čerstvé ovocie, jogurt, alebo malý koláčik. Gouter – olovrant – je kombinácia mliečneho (jogurt, mlieko), čerstvého ovocia a sladkého (keksík, koláč, sladké pečivo...). Cez víkend si doprajú aj komplikovanejšie dezerty (torty, francúzske patisserie – koláčiky).“
A čo cukríky a čokoláda?
„Jedia sa najmä počas osláv (narodeniny) a sviatkov. Inak je to obmedzené.“
Sú chlapci a dievčatá vo Francúzsku vychovávaní rozdielne?
„Nie.“
Máš dve dcéry. Vidíš v správaní francúzskych chlapcov zdvorilosť smerom k dievčatám?
„Hmm... zatiaľ to nemám možnosť posúdiť. Obe dcéry sú ešte malé. Uvidíme o pár rokov. ;)
Čo z francúzskej výchovy by si v dobrom odporučila aj nám Slovákom žijúcim na Slovensku?
„Odporučila by som dôslednosť. Ak raz deťom dáte nejaké pravidlo, treba si za ním stáť. A to, že s príchodom dieťaťa sa nemá skončiť spoločenský život. Aj s bábätkom sa dá chodiť do reštaurácií, na výlety, dovolenky. Tiež by som vylúčila detské (ale aj dospelácke) „grignotanie“, čiže neustále prežúvanie niečoho – tyčinky, čokoládky, cukríka. Určite sa však aj Francúzi majú čo učiť od nás. ;) Pre Francúzov predstavuje jedlo vzácny moment, keď si má rodina sadnúť spolu k stolu, jesť pomaly a dlho, pričom sa diskutuje (preto toľko pomedzi negrignocú). Súčasťou ich stolovania je práve aj spoločenská časť, keď sa dá večera síce zjesť za jednu hodinu, ale tu ju jeme s priateľmi tri hodiny. V rodinách, samozrejme, menej, ale cieľom je tiež deti naučiť, že A TABLE znamená A TABLE a všetci ideme jesť spolu. (Francúzi tiež bazírujú na tom, že všetci jedia to isté – žiadne špeciálne jedlo pre deti. Čo sa nám tiež veľmi nedarí – možno je to geneticky. So zeleninou to nie je v tomto veku ľahké, ale iné deti jedia haricot – zelenú fazuľku – bez problémov.)
Napríklad?
„Materská, ktorá trvá šestnásť týždňov, nezaručuje podľa mňa vytvorenie pevného citového puta. To isté platí aj vtedy, ak rodičia vidia svoje deti pri raňajkách, večeri a cez víkend. Vo Francúzsku nefungujú starí rodičia ako na Slovensku. Podobne ako mladí rodičia, ani oni na dôchodku nekončia svoj aktívny život. Cestujú, venujú sa záľubám. S vnúčatkami sa potešia cez víkend, počas sviatkov. Zlaté slovenské starké, ktoré povarujú choré deti, vyzdvihnú ich zo škôlky, upečú im koláče a buchty.“
Navštevujú deti vo Francúzsku popri škôlke aj krúžky?
„Áno, je dosť bežné, že deti majú aj 2 či 3 krúžky. Aj keď škôlkari ešte asi nie. Sú to najmä krúžky hudobného a športového charakteru. Naša 5-ročná teraz v septembri začala s tenisom. Jej priateľky chodia na poníky, detskú gymnastiku či hudobnú výchovu.“
(Rozhovor je kráteny, celý si ho môžete prečítať na www.mladydzentlmen.sk)
Prečítajte si aj Sviečka za nenarodené deti
