Na svojom cestovateľskom blogu Travelhack.me radí Slovákom, ako sa lacnejšie dostať do destinácií ako sú Maledivy či Zanzibar. Z cestovania urobila svoju prácu.

 

Napísala si knihu o tom, ako cestovať šikovne a lacno. Čo pre teba znamená „cestovať šikovne“?

„Cestovať šikovne pre mňa znamená z pohľadu peňazí nemíňať viac ako je treba na získanie rovnakej kvality. Čiže napríklad, keď sedia vedľa seba v lietadle na tej istej trase traja ľudia, väčšinou platí každý za letenku inú sumu: niekto 350 €, niekto 300 €, iný 500 €. Ja chcem byť tá, čo zaplatila 300€. Šikovné cestovanie pre mňa nie je však len o peniazoch. Je to takisto o ušetrenom čase a nervoch. Neprepadnúť turistickým pascám, rozumne si naplánovať aktivity, užiť si cestovanie naplno.“

 

Prvá kniha Jany Schweighoferovej. Foto - archív JS

 

Tvrdíš, že si sa lacno dostala napríklad na Seychely či Maldivy. Môžeš prezradiť, v čom je základný trik, keď chce človek objaviť aj takéto destinácie za minimálne náklady?

„Na Seychelách sme dovolenkovali s priateľom Mišom za 1300€ za mesiac, vrátane všetkých nákladov, na Maldivách sme boli 2 týždne za 900€. Základom je určite letenka. Na tej sme ušetrili pár stoviek vďaka tomu, že sme si vystriehli akciu. Akcie na letenky sú často, treba len vedieť čo, kde a kedy sledovať. Ďalšia vec je ubytovanie. Bývali sme u domácich ľudí a v miestnych penziónoch.“

 

Máš nejaké odporúčania, kde a ako hľadáš ubytovanie u miestnych?

„Väčšinou cez Airbnb (webstránka, kde ľudia po celom svete prenajímajú u seba doma izby, či dokonca celé byty/domy, pozn. redakcie). Dá sa tam ušetriť vďaka kreditom a akciám, ktoré Airbnb ponúka a dáva to istotu, že mám kde zložiť hlavu. Alternatívne, v niektorých krajinách, hlavne na severe, sa dajú nájsť chatky – najmä v kempoch, ale aj pri domoch ľudí. Dá sa tam prísť, opýtať sa na cenu a prenajať si miesto.“

 

Zadarmo sa ubytovať u miestnych umožňuje aj couchsurfing. Využívaš aj túto možnosť?

„Využívam, no nie až tak často. Preferujem mať na cestách vlastnú izbu, zaplatiť si za to, že budem mať nezávislosť, že nebudem vyslovene viazaná domácim človekom, ktorý mi „spraví láskavosť“ a ubytuje ma. Couchsurfing som ale skúšala – v Nemecku, či teraz nedávno v Manchesteri. A bolo to super, hlavne v tom, že som stretla lokálnych ľudí a spoznala mesto trochu inak. Všetko má svoje plusy aj mínusy.“

 

Filipíny. Foto - archív JS

 

V lete do Škandinávie

O cestovaní lacno sa dnes hovorí veľa. Mňa však zaujíma aj tá druhá strana – čo ako cestovateľka prinášaš do krajiny alebo na miesto, ktoré sa rozhodneš precestovať?

„Prinášam so sebou kúsok slovenskej kultúry. Rada hovorím domácim ľuďom o Európe, Slovensku. Väčšinou je to ich nesplnený sen, dostať sa do Európy, vidieť sneh. Taký Maldivčania, Zanzibarčania, či Seychelania ho totiž vôbec nepoznajú.“

 

Máš nejaký tip pre cestovateľov pred dovolenkami, ako sa priblížiť tamojšej kultúre?

„Ja si vždy prejdem wikipédiu – históriu danej krajiny, náboženstvo, kultúru. Nemám žiaden špeciálny hack. Skôr rada „skúmam“ domácich obyvateľov počas dovolenky. Dávam ich do porovnania s nami, Slovákmi, a tak aj lepšie dokážem pomenovať vlastnosti Slovákov.“

 

Čo také si sa teda o Slovákoch na cestách dozvedela?

„Toto je nebezpečná otázka, pretože teraz každý čitateľ zvraští obočie a povie si „no tak nám teda Janka povedz, akí sme“. Keď ale bežného Slováka porovnám s Filipínčanmi či Maldivcami, oveľa viac sa sťažuje, má tendenciu vidieť to zlé a prehliadať to dobré. Keď Slováka porovnám s Islanďanmi, Nórmi či Nemcami, je jasne vidieť, že sme extrovertnejší, otvorenejší spoznávať nových ľudí a nadväzovať kontakty. „

 

Foto - archív JS

 

Potrebuje podľa teba človek ovládať jazyk krajiny, do ktorej ide? Máš nejaké osvedčené spôsoby, ako komunikuješ s miestnymi?

„Myslím, že v 90 percentách krajín sveta stačí vedieť po anglicky. Ja napríklad hovorím po nemecky, ale aj v Nemecku často hovorím po anglicky. A potom, ruky a nohy nikdy nesklamali. Môže to byť časovo a mentálne náročnejšie, nevedieť sa s niekym dorozumieť, no tie najpotrebnejšie veci sa vždy dajú odkomunikovať, aby si neumrela od hladu, našla ubytko a nestratila sa. Druhá vec je chuť spoznať lepšie domácich ľudí a ich mentalitu. Keď sa nevieš dohovoriť, nie je to jednoduché.

 

Ktoré miesto z tých, čo si navštívila, by si doporučila cestovateľom pre najbližšiu dovolenku?

„Blíži sa leto, čo znamená, že z odporúčania na 100 percent vynechávam všetky turistické letné destinácie v Európe. Taliansko, Španielsko či Balkán sú nádherné a sympatické krajiny, no v lete ich zaplnia davy turistov a je tam extrémne teplo. Na leto by som odporučila ľuďom skúsiť Škandináviu, prípadne pobaltské krajiny. A keď chcú niečo exotickejšie, možno by som išla smer Madeira či Azory. Ísť v lete do exotiky sa mi nezdá veľmi múdre, to skôr, keď sa u nás ochladí a pominie krásne počasie. Mimochodom, ja osobne si myslím, že Slovensko a okolité krajiny majú perfektnú klímu na leto.“

 

Maledivy.  Foto -a rchív JS

 

Spojiť cestovanie a prácu

Už niekoľko rokov bloguješ o cestovaní, vedela by si porovnať, ako sa mení slovenský cestovateľský duch v priebehu času? Myslíš, že sú Slováci dnes dobrodružnejší než boli, keď si napríklad začínala blog?

„Slovákov je na cestách stále málo. Akoby sa delili na tri skupiny – veľa Slovákov stále neskúsilo cestovanie na vlastnú päsť a chodia skôr do rezortov cez cestovky. Druhá skupina sú ľudia, ktorí sa už dopočuli o cestovaní na vlastnú päsť a postupne skúšajú, testujú, no ešte sa trochu boja – do tejto skupiny spadá podľa mňa veľmi veľa Slovákov. No a treťou skupinou sú ľudia, ktorí cestujú, kade chcú, vedia ako na to, skúsili si to a vedia, že cestovať na vlastnú päsť je perfektné dobrodružstvo.“

 

Poskytuješ aj poradenstvo v oblasti cestovania – na čo sa ťa Slováci najčastejšie pýtajú?

„Chcú rady šité na mieru. Nechcú si čítať články a skúšať, chcú si ma posadiť a opýtať sa všetko, čo chcú vedieť. Často riešime komplet dovolenky – letenky, ubytko, tipy, čo kde robiť. Zanzibar, Maldivy a Srí Lanka sú najobľúbenejšie destinácie. Potom sú takí, ktorí len chcú, aby som im ukázala, ako hľadám letenky a ubytovanie.“

 

Zanzibar.   Foto - archív JS

 

Vystúpiš na Festivale digitálnych nomádov, ktorý bude 24. 6. v Prievidzi a hovoriť budeš o dlhodobom cestovaní a práci na diaľku. Ako dlho trvalo tebe, kým si skĺbila cestovanie a prácu online?

„Chvíľku. Ja som musela pracovať a chcela som cestovať. Takže nebola možnosť, že by som to neskĺbila. Už išlo len o to nastaviť systém, akým na cestách pracujem. Postupne som zistila veľa vecí. Napríklad, že mi vyhovuje mať vopred naplánovaný blok práce, pár hodín, počas ktorých pracujem, a potom vypnem notebook a prácu neriešim. Aj ostatným odporúčam, nech si so skĺbením práce a cestovania nerobia starosti: keď to budú chcieť skĺbiť, nájdu spôsob, ako im to vyhovuje. Neexistuje jedno riešenie pre všetkých.“

 

Čo bola pre teba najväčšia výzva?

„Začať robiť blog na plný úväzok. Dlho som popri blogu robila iné aktivity, ktoré mi dodávali istotu, že ak blog nevyjde, ak prestane byť čítaný, mám sa k čomu vrátiť. Výzvou bolo zanechať všetky ostatné aktivity a venovať sa naplno blogu. Bolo to pre mňa nemysliteľné a na Slovensku vtedy nebol nikto, kto by sa živil blogom a vlastnými produktami. Akonáhle som začala robiť blog naplno, jeho čítanosť rástla raketovou rýchlosťou a môj krok som nikdy neoľutovala :)“

 

Foto - archív JS

 

Máš vôbec ešte cesty, kedy len cestuješ a nepracuješ?

„Nemám. Vždy riešim aj prácu, aj keď len cez mobil. Aj uploadovanie fotiek na Facebook je moja práca... Mnoho ľudí ale vníma slovo „práca“ ako niečo, čoho sa chcú zbaviť akonáhle padne 17:00, prípadne snívajú, že niekde zarobia a nebudú musieť pracovať do konca života. Mňa práca baví a je pre mňa spôsobom, akým prinášať hodnotu do cestovateľského sveta.“

.

Prečítajte si aj Taniere po sebe nehádžeme, nemáme ich v ruksaku, vraví Slovenka o nomádskom živote s Talianom