Všade o nich čítame, počúvame, aké náročné je byť silnou ženou, koľko pravidiel to prináša, odopierania, ako sa pred nimi treba sklánať. Emancipácia, cestovanie, milovanie, študovanie. A skoro všetko má v sebe aj to – nie.
Také tie pre mňa ozaj silné ženy mám vo svojom okolí aj ja, niekoľko. Paradoxne, nikdy som ich o tom nepočula hovoriť. Ani také to pri víne: vieš, ja beriem silu každý deň pri pohľade na svoje deti a podobne. Nič. Kráčajú po ceste, ktorá nie je kľukatá. Je to rovno prekážkový beh spartan race.
Áno, pre každého je ten jeho problém najväčší na svete. Teraz ale nehovorím o zlomenom umelom nechte a nedostatku času si ho nechať domodelovať. Myslím napríklad na moju priateľku, ktorá si pred niekoľkými rokmi prešla všetkými možnými vyšetreniami a následne aj liečbou. Skolila ju choroba, ktorú sa v poslednej dobe bojím už aj vysloviť, lebo som v strese, že sa opäť vráti do môjho okolia. Volám ju mor 21. storočia, berie všetko zaradom. Túto moju priateľku ale nevzala, ani ju nedáme.
Vrátim sa ale ak SILNEJ ŽENE. Je to práve ona, ak by ste sa na túto čipernú 35ku pozreli, jej vždy dokonalý účes, oblečená podľa najnovšej módy, ktorú vyberá zo svojou tínedžerskou dcérou, neverili by ste. Že už takmer nemá žiadne vnútorné ženské orgány, že jej býva zle, že o tom nehovorí. Občas sa posťažuje, ale verte, že zdraželo maslo popritom všetkom vyznie ako katastrofa. Tak ľahko to podáva. Je to také naše rodinné slnko, stále sa usmieva a z tejto jej energie si môže zobrať ešte aj celá naša nielen rodinka ale aj dedinka. Predtým dokonca nepracovala, niekoľko rokov, lebo sa jej nedalo. Počítač ovládala tak z lietadla, zapnúť, vypnúť, zavolať na skype. Keď sa trochu pozbierala po zdravotnej stránke, hľadali sme spoločne nejakú prácu. A ona sa našla, ale bola to administratívna pozícia, kde práve ovládanie klávesnice a pekelnej mašinky bol základ. Poviem vám úprimne. Veľmi som neverila, že to dá, nie pre neschopnosť. Ale stresy boli poslednou záležitosťou, ktorá bola potrebná. Táto moja silná žena to zvládla rýchlejšie ako som sa nad tým stihla zamyslieť. Áno, boli stavy, že som niekoľkokrát letela cez pol mesta, aby sme stihli vytlačiť, pozmeniť nejakú dôležitú tabuľku, prípadne na diaľku nakopnúť jej email, lebo jej šéfka dýchala na krk. Boli to vtipno stresové situácie, ale zvládli sme to. A zvládneme všetko. Lebo musíme. Lebo chceme.
Táto moja silná žena nie je jediná. Je ich oveľa viac. Určite ich ešte spomeniem. Určite sú aj vo vašom okolí. Tak ich neľutujme, povzbudzujme. Tieto naše reálne, neumelé silné ženy.
Prečítajte si aj Tá, čo ju prehliadajú
