“Paji, v pondelok ideš na Island! Nebude to práca, skôr sa budeš snažiť nabrať inšpiráciu, k tomu,čo by sme v našom komunitnom parádnom priestore v Starej tržnici ešte mohli robiť. Oni sú tam super!” Takýto telefonát som dostala pred vyše týždňom. Naposledy som cestovala v októbri na anglický vidiek a tak som sa okamžite na nové dobrodružstvo tešila!
Samozrejme, že moja odpoveď bola kladná a moje organizačné kolieska v hlave fičali na plné obrátky. Najprv som si o Islande prečítala na Wikipédii. Pozrela som si odkiaľ to vlastne môj manžel cestoval z Akureyri do Reykjaviku, keď mu ušla loď. “Lost in Iceland” tričko s týmto nápisom nosí odvtedy rád. Pozrela som si počasie na nórskej stránke a vytiahla zimné veci, ktoré som už odložila. #cestanaisland sa začína!
Islandské vodopády
Spolu s ostatnými šiestimi členmi výpravy sme vyrazili na sever. Nadácia Milana Šimečku, Divadlo bez domova, Aliancia Stará tržnica, Elektrárňa Piešťany. Paráda v Starej tržnici je jednou z častí projektu “Zapojenie sociálne znevýhodnených skupín do kultúrneho života na Slovensku, ktorý prebieha od 1. mája 2016 do 31. marca 2017. Takže ja som teraz ten vyslanec z tržnice, ktorý bude nasávať islandské “know how”!
Reykjavik
Celú cestu po Islande nás sprevádzala a pripravila pestrý program Björk Árnadóttir. Spisovateľka, pedagogička, manželka, matka troch detí. Prvý deň našej štúdijnej cesty nás zobrala do kancelárie islandského premiéra. Dozvedela som sa, že úplne prvá demokraticky zvolená prezidentka na svete bola práve tá islandská. Na každej vládnej fotografii sú ženy. Je ich vo vláde 50 percent. Rovnoprávnosť pohlaví v praxi.
Začínajú ma tieto silné ženy islandské zaujímať. Ak ste slobodná mamička, alebo vdova s deťmi, tak Island je ideálne miesto pre váš život. Ani gayovia a lesbičky tu nemusia bojovať o svoje práva. A to je 80 percent obyvateľstva kresťansky luteránska. Škoda, že sa Islanďania považujú za “obeť svojho vlastného úspechu”. Na ostrove ich žije niečo cez vyše 300 tisíc, ale ročne ich navštívi 2,3 milióna turistov. Sorry teda. Človek to chce vidieť. Zakúsiť. Ochutnať.
Keď sme pri tom ochutnávaní...najlepšie ryby na svete som jedla práve tu! Koncom marca, nie na Vianoce - najlepšie fish&chips, lososová polievka, krabia polievka, mušle, veľryby. Všetko som ochutnala a musím povedať, že čerstvo ulovená ryba je to, čo naozaj môžem. Ceny jedla boli vysoké, ale to je na Islande v podstate normálne. Čo je tam lacné, je energia, ktorú využívajú z horúcich prameňov. Aj cena za plaváreň bola adekvátna termálnemu kúpalisku v Dunajskej Strede.
Björk v kresle premiéra
Ďalšia zaujímavá osoba bola šéfka tzv. “Role center”. Centrum, kde každý dostane svoju rolu. Nevadí, že je mentálne hendikepovaný. Zahrá si divadlo, zaspieva si, nakreslí si obrázok, alebo sa len porozpráva. Žena, ktorá vedie toto centrum je úžasná. Myslím, že ona je srdcom tohto miesta. Keď rozpráva o tom čo robia, ako sú otvorení, ako “neriešia” myslím si, že sa nedá čudovať tomu, že pre ňu ľudia radi robia a že tam všetci radi chodia. Na spoločnej večeri v Reykjavik Academy nám rozprávala svoje príbehy a bolo poznať, že je to veselá kopa!
Role center aktivity
Islandské ženy nie sú vyziable! Vlastne len jedna žena a právnička v Červenom kríži boli super štíhle. Je tam náročné počasie a tak sa treba pekne proti zime obaliť. Kávička zadarmo na každom mieste, dokonca aj v miestom “Lidli”. Keksíčky a koláčiky tiež fičali. Pozerala som na ženské outfity. Hrubé pančuchy alebo legíny a niečo voľné cez to! Tuším zaradím takéto kúsky a ušijem aj pre slovenské žienky.
Populárne štrikované svetre
Björk ma prekvapila aj v pozícii matky. Ja som známa tým, že do svojich projektov zapájam svoju početnú rodinu, ale na ňu nemám. Na spoločnú večeru pozvala dcéru, zaťa aj syna. Dcéra nám pri svetle sviečok zahrala na gitaru a zaspievala vlastné kompozície. V čom som ju obdivovala najviac bol moment, keď jeden z jej synov - náš vodič a sprievodca pri gejzíroch a vodopádoch, dostal na snehu a ľade šmyk a autom narážal do zvodidiel sem a tam. Ona ostala úplne v pokoji. Žiadne výčitky, žiadne scény. Výborná žena.
Björk
Okrem toho, že som na Islande zažila extrémne výkyvy počasia, vietor, premrznutie a premoknutie, ako nikdy v živote, budem navždy spomínať na horúce kúpele, prázdny bazén a mrazivé behy do Atlantiku po parnej saune.
Pláž pri Univerzite so saunou a horúcim bazénikom
Po tejto štúdijnej ceste mám pocit, že žena zmôže veľa. V oblasti politiky, kultúry, v medziľudských vzťahoch, v komunite, v najbližšej rodine. Netreba meniť celý národ, stačí byť aktívna tam, kde žijem. Necítim sa bezmocná a slabá.
Paja na Islande
Jeden z najsilnejších momentov pre mňa osobne, bola návšteva Červeného kríža na konci nášho pobytu. V malom mestečku - dedinke v januári prijali dve sýrske rodiny. Spôsob, akým sa starajú o vojnových utečencov, ako zapojili celú komunitu, ako ich rešpektujú, ma dojal. Na Slovensku si to neviem predstaviť. Neviem si ani predstaviť, že by sme sa tešili prílivu akýchkoľvek prisťahovalcov, ktorí “berú miestnym prácu”. Postoj - “Potrebujeme ich tu a tešíme sa, že sú tu” (to bolo na margo Poliakov) ma tiež prekvapil.
Hory
Na spoločnej večeri som sa dozvedela, že Islanďania boli v minulosti veľkí nacionalisti. Keď však boli dnešní šesťdesiatnici mladí, dostali možnosť ísť študovať do zahraničia. Ďalšia zaujímavá žena nám na spoločnej večeri porozprávala o svojom živote v New Yorku, kde žila až 13 rokov. Dnes táto generácia vládne a keďže spoznala aj iný svet, zmenila názor a je otvorená. Otvorené mysle islandské. Krásna krajina islandská. Silné ženy islandské.
Paja
.
Prečítajte si aj Vulkanický koncert Björk na Pohode