|
Vraví sa, že v akom prostredí žiješ, takým sa stávaš a rovnako, že kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Veľmi dobre viem, ako bolí, keď je človek odsunutý na perifériu, pretože je iným (zvieraťom). Preto si egoisticky prajem, aby všetci vôkol boli skutočne šťastní, pokojní, zmierení, bohatí, milovaní, úspešní, krásni, zdraví...
Všetkým deťom prajem krásne a spokojné detstvo, milujúcich a obetavých rodičov. Priaznivé podmienky pre ich zdravý vývoj. Aby mali zabezpečené svoje fyzické, psychické aj emocionálne potreby a otcov a mamy, čo majú pre nich dosť času. Aby ich detstvo bolo pevnou kotvou, ktorá ich bude pevne držať pri všetkých životných búrkach. Pretože spokojné a šťastné dieťa nebude v škole kričať o pomoc ubližovaním iným žiakom.
Slobodným želám pravú lásku, úprimné priateľstvá a nájdenie správnej životnej cesty. Všetkým manželom široko ďaleko žičím, aby si boli oporou. Tak ako si sľúbili: v šťastí, zdraví aj v chorobe a v trápení. Aby neutekali z boja pri prvej prekážke, aby nehľadali inde, ale budovali doma.
Mužom prajem nech vo svojich manželkách stále vidia tú istú, do ktorej sa kedysi zaľúbili. Aj keď má pár kíl navyše, aj keď je unavená, otrávená, aj keď plačom odľahčuje svoje trápenia. Lebo len žena, ktorej muž venuje potrebnú pozornosť, nebude zbytočne hysterická. Nebude závidieť, prehnane žiarliť, nebude útechu hľadať v klebetení, zbytočnom míňaní a iných svetských márnostiach. Manželkám, aby vedeli oceniť a vyjadriť mužovi poďakovanie za úsilie pri zabezpečovaní rodiny. A keď sa mu práve nedarí, keď prežíva osobnostnú krízu, aby mu boli oporou a nie kritikou. Výstup na horu manželstva nie je jednoduchý a chce dvoch.
Úprimne si prajem, aby všetky rodiny boli zabezpečené vo všetkých možných sférach, aby kvôli nezvládaniu svojej situácie nehádzali polená pod nohy tým, čo sa im viac darí. Nestačí spolu ísť na prechádzku a tváriť sa, že je všetko v poriadku, keď za múrmi domu sa dejú hororové scény.
Starším ľuďom prajem, nech sa zbavia zatrpknutosti a svoj vek nepovažujú za bremeno, ale dar, ktorý nie je samozrejmosťou. Nech si odpustia všetky životné zlyhania, nech odpustia zlyhania aj svojim blížnym a s úsmevom prežijú každý jeden darovaný deň.
Osobitne túžim po ozajstnom kresťanskom príklade všetkých, čo pravidelne chodia do kostola. Najťažšie údery v živote vedia zasadiť práve ľudia tváriaci sa zbožne, nie tí, čo sa na nič nehrajú. Nestačí sa prikázania naučiť len pre krásnu slávnosť, len preto aby kňaz vyslúžil nejakú sviatosť a potom ich hodiť do koša, treba ich aj žiť. Aj do garáže chodíme a autom sa tým nestávame!
Prajem si, aby ľudia na čele samosprávy, firiem a všetkých ostatných inštitúcií slúžili aj iným, nielen svojmu vrecku a vysokému egu. Aby sme pre nich neboli iba čísla, s ktorými sa pracuje chladne, surovo, bez citu, porozumenia, tolerancie, súcitu, len podľa princípov chladnej logiky. Nech sú profesionálmi a nie ohováračmi a intrigánmi či zlodejmi a klamármi.
Z celého svojho srdca si prajem, aby všetci ľudia v životnom priestore mojej rodiny boli šťastní, spokojní a pokojní, zmierení so sebou, so svojím životným príbehom. Moje želanie nie je len verejnou ukážkou mojej ľudomilnosti, ale aj sebeckou túžbou po krajšom, priateľskejšom, zmysluplnejšom živote na inom mieste.
Prečítajte si aj Ľudí do vriec nehádžme!
