Malá Elizabeth prišla na svet 21. Apríla 1926. Jej rodičia, princ Albert, jeho žena lady Elizabeth a ich roztomilé  dievčatko, ktorú volali Lilibet boli ideálom anglickej modernej rodiny. Neskôr k nim pribudlo ďalšie dievčatko, Margaret a rodinka si žila svoj pokojný a šťastný život, mimo kráľovských povinností.

V tej dobe nikto nepredpokladal, že láska Albertovho brata, kráľa Eduarda VIII. k dvakrát rozvedenej Američanke bude taká silná, že sa kvôli nej vzdá trónu. Zatiaľ čo Američanov ich príbeh lásky okamžite oslnil, konzervatívni Briti, veriaci, že byť kráľom znamená byť vyvoleným, boli sklamaní. Albert a jeho mladá rodina boli vydesení.

V deň, keď sa Albert vrátil domov ako kráľ Juraj VI, sa mu dcérky po prvýkrát nevrhli s nadšením do náručia, obe sa iba vážne a hlboko poklonili. Vtedy si Albert prvýkrát v plnej miere uvedomil, čo ho čaká. Zvyknúť si na nový život v Buckinghamskom paláci nebolo ľahké ani pre desaťročnú Lilibet. Spôsob správania, ktorý sa odrazu od nej vyžadoval, bol na hony vzdialený od doterajšieho bezstarostného života.

 

 

Svadba v povojnovom Anglicku

Keď mala princezná 13 rokov, stretla sa s gréckym a dánskym princom Philipom, s ktorým mala spoločných praprapredkov , kráľovnú Viktóriu a princa Alberta.  Od tohto stretnutia  Lilibet mala  jasno, kto ju bude sprevádzať ako kráľovnú. Začali si spolu písať a keď mala Alžbeta sedemnásť, princ sa stal oficiálnym uchádzačom o jej ruku.  Kráľovskému dvoru sa však Philip sťaby nápadník korunnej princeznej nepozdával.  A tak Alžbete rodičia navrhli, aby na nasledovné štyri mesiace pustila zásnuby z hlavy, odišla s nimi do Južnej Afriky a po návrate sa uvidí.

Po návrate do Londýna, však bola Lilibet ešte viac presvedčená, že musia byť spolu. A tak 20. novembra 1947 veľkolepá kráľovská svadba rozžiarila celé šedé povojnové Anglicko. A ani nie rok po svadbe pookrialo opäť. Šťastnému páru sa narodil chlapček, ku ktorému neskôr pribudli ešte traja súrodenci. Obdobie, keď bola Alžbeta manželkou, matkou a korunnou princeznou, bolo pre ňu jedným z najšťastnejších.

 V roku 1952 však zomrel jej otec a z princezny sa stala kráľovná. Philip bol v depresii, kráľovský dvor ho nerešpektoval a on ho tiež nemohol vystáť. Prosil Alžbetu, aby zostali bývať v Clarence House, ktorý si práve pre seba zariadili. Ale nič sa nedalo robiť, kráľovná musí obývať Buckinghamský palác rovnako, ako všetci panovníci pred ňou od dôb Viktórie.

Prchký vojak so sľubnou kariérou v britskom námorníctve, samozrejme, ťažko niesol novú úlohu kráľovninho manžela.  Postupne si však našiel svoje miesto a získal nadhľad aj vďaka svojmu humoru. Zatiaľ čo kráľovná nemá ani pas, pretože britský pas je vydávaný v mene jej veličenstva,  Philip si vo svojom do kolónky profesia uviedol „princ na kráľovskom dvore“.  

 

 

Tréning na korunu

Korunovácia Alžbety II. v roku 1953 bola veľkolepým mystickým obradom. Predchádzalo jej dlhé obdobie príprav. Kráľovná viac ako rok trénovala balansovanie ťažkej koruny.  Bolo to stresujúce o to viac, že BBC po prvý krát odvysielala priamy televízny prenos. Doterajší počet majiteľov televíznych prijímačov vzrástol v očakávaní tejto udalosti dvojnásobne – na tri milióny.

Nová kráľovná zaskočila všetkých. Odmietla byť iba ozdobou a svoje vládnutie poňala ako neodkladnú prácu. Každé ráno sa prehrabávala kufrom vládnych dokumentov a hlásení. Postupne získala encyklopedickú znalosť histórie, do detailov si osvojila politické usporiadanie zemí. Dodnes pravidelne číta správy výzvednej služby a ako jediná na planéte sa nimi každodenne zaoberá už od čias Stalina. Mnohým veciam rozumie lepšie ako tí, ktorí musia rozhodovať. Kráľovná sa celým srdcom oddala monarchii, byť panovníčkou ju baví. Každodenná práca jej pomáha udržať sa v takej mentálnej a fyzickej kondícii, ktorú jej môžu závidieť aj oveľa mladšie ročníky. 90-ročná Alžbeta II. je pevne rozhodnutá pokračovať vo svojom celoživotnom poslaní. Slovo abdikácia veru nie je súčasťou jej slovníka. 

 

 

Aj jej voľba manžela, ktorú si vybojovala navzdory všetkým, sa ukázala ako dobrá. Ich spočiatku značne sa zadrhávajúci vzťah, sa po pätnástich rokoch zlaďovania vyvinul v manželstvo, v ktorom sa obaja navzájom posilňujú a robí ich šťastnými. A Philip dosiahol tiež jedno prvenstvo. Je najdlhšie pôsobiacim a zároveň najstarším manželským partnerom vládnuceho monarchu v britskej histórii.

Tak, ako celý svoj život, Alžbeta II. je stále pracovitou, slušnou, cnostnou, solidárnou a vznešenou ženou.  A jej ľud ju za to miluje.